Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker by mal s plánovaným navýšením základného imania VšZP počkať, a to aj vzhľadom na čerstvý rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc.
Ak by museli zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov platiť aj nemocnice, je samozrejmé, že by im to nie nezanedbateľne zvýšilo personálne náklady, ktoré sa beztak každoročne zvyšujú vďaka platovému automatu, ktorý nepoznajú pracovníci už nikde inde vo verejnej správe na Slovensku. Vyššie príplatky samozrejme generujú v hospodárstve aj vyššie odvody ekonomicky aktívnych, ktoré poputujú naspäť do zdravotníctva. Ale nemusí to stačiť na kompenzáciu zvýšených personálnych nákladov a v takom prípade by mal štát pristúpiť k zvýšeniu platby za "svojich poistencov", aby nemuseli nemocnice vytvárať z titulu administratívnej zmeny nové dlhy.
Každá exekučná amnestia nesie v sebe riziko vzniku tzv. morálneho hazardu. Ak by sa totižto amnestie pravidelne opakovali, dlžníci by si na to zvykli, očakávali by to aj v budúcnosti, čo by ich nemotivovalo riadne si plniť svoje záväzky. Na druhej strane rozumieme poisťovniam, že odpúšťajú časť starého dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie - či poisťovni prinesie viac peňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.
Je dôležité, že MZ SR v tejto veci podniká kroky na zlepšenie.
Pokračuje v rezidentskom programe, zvyšuje kompetencie pre všeobecných
lekárov, plánuje umožniť špecialistom, aby si v zrýchlenom režime
urobili atestáciu zo všeobecného lekárstva, chce, aby minimálna sieť
bola na báze okresov, a nie krajov a pod. Kto by ešte mohol motivovať
ambulantných lekárov pôsobiť na vidieku, sú samotné územné samosprávy
(kraje, obce alebo skupina obcí), ktoré to môžu dosiahnuť napríklad tým,
že poskytnú výhodne priestory pre ambulancie, prispejú na jej vybavenie
alebo zabezpečia pre lekárov bývanie.
Je však nepochopiteľné, že v
čase, kedy je na Slovensku nedostatok zdravotníckeho personálu, sme
predčasom sprísnili podmienky pre ich vstup z cudziny k
nám, čo zapríčinilo, že napríklad lekári a sestry z Ukrajiny k nám
prestali prichádzať.
Ak VšZP zopakuje v nasledujúcich rokoch dobré hospodárske
výsledky z roku 2017, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom
imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by
bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich
rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a
tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je
úplne vyliečená.
Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé
hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti.
Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak
by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo
živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto
štátnou pomocou "oklamal", resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne
cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti
by už neboli tak na očiach, boli by rýchlo zabudnuté. To by pre
politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a
riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade
problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.