Nevyhnutnosťou na reálne fungovanie pripoistenia je podľa (hovorkyne zdravotnej poisťovne Apollo Radoslavy Miklášovej) urobiť katalóg výkonov, ktorý by presne stanovil, koľko ktorý chorobný proces stojí a potom politicky určiť, aká bude spoluúčasť pacienta... „Téma pripoistenia môže byť aktuálna, keď bude zadefinované, čo sa platí z verejného poistenia a čo je nadštandard,“ opakuje aj hovorca Európskej zdravotnej poisťovne Stanislav Jurikovič.

Viac ako tretinu peňazí, ktoré idú do zdravotníctva, zhltnú lieky. V porovnanís ostatnými krajinami je to príliš veľa. Kým vo svete ide z peňazí určených na zdravotníctvo na lieky 10 percent, na Slovensku vyše tridsať percent.

Poisťovňa diktuje nielen ceny za zdravotnícke výkony, ale aj ich počet, pričom nerozlišuje medzi neodkladnou a odkladnou starostlivosťou. Ambulantný poskytovateľ môže na pár dní zavrieť ambulanciu, no všeobecná nemocnica túto možnosť nemá. A keď prekročí dohodnutý limit pacientov, nik ich nezaplatí. No ak nepodpíše hoci aj nevýhodnú zmluvu, nebude mať na zdravotnícke výkony (rozumej na mzdy), ktoré sú potrebné, a môže to „zabaliť“...

Štát by mal presne opísať, na čo má pacient nárok, keď príde do zdravotníckeho zariadenia, a koľko peňazí za to má dostať toto zariadenie. Dôvod, pre ktorý takýto krok ešte nebol urobený, hoci ho požadujú lekári, sestričky, poisťovne aj pacienti, je politický: V zdravotníctve sa vari najviac prejavuje pokrytecká stránka našej spoločnosti. Na jednej strane žiadame a nariaďujeme zdravotníctvu, aby pre nás zabezpečilo neobmedzenú starostlivosť, ale na druhej strane mu na ňu poskytujeme len veľmi obmedzené zdroje.

Ortopéda štátnej Fakultnej nemocnice v Martine Jozefa Masára nasnímali reportéri STV, ako sa dohaduje s manželom pacientky Márie Ághovej o peniazoch, ktoré mu na jeseň 2005 zaplatili za operáciu bedrového kĺbu... Lekár si údajne od manželov z Levíc na viackrát zobral až 100-tisíc korún a ženu operoval len niekoľko dní po zaplatení sumy.