Pre pacienta je dôležitá kvalita a dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti a je mu v princípe jedno, či ju poskytuje súkromné, polosúkromné alebo štátne či župné zdravotnícke zariadenie. Žiadne zariadenie by nemalo mať výsadné postavenie, ktoré by bolo chránené voči konkurencii. Zo súťaže na trhu poskytovateľov by mali profitovať tak pacienti, ako aj zdravotnícki pracovníci.

Namiesto prirodzeného procesu liečenia problémov tu však súčasný establišment presadzuje oddlženie, po ktorom nenastane pri riadení štátnych nemocníc nejaká výraznejšia zmena v motiváciách. Myslíme si, že vypracovanie ozdravného plánu a nemožnosť zvyšovania platov nad rámec zákonnej valorizácie a iniciácia zmeny štatutára pri jeho neplnení nie sú pre štátne nemocnice dostatočným sankčným mechanizmom. Po oddlžení tu preto môžeme mať štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré už síce nebudú za minulé roky dlhovať svojim dodávateľom, ale ministerstvu zdravotníctva, ktoré sa stane ich najväčším veriteľom. Aká je šanca, že bude voči svojim vlastným deťom aj tvrdým veriteľom? Asi taká veľká, ako je zmysluplné presúvať eurá z jedného vrecka do druhého toho istého kabáta.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Celkovo hodnotíme programové tézy strany SaS pozitívne.

Pre kontinuitu, stabilitu a možnosť vyvodzovania plnohodnotnej politickej zodpovednosti je potrebné, aby sa ministri zdravotníctva nemenili ako na bežiacom páse. V ostatných rokoch tomu tak nebolo. Posledným ministrom, ktorý vydržal celé štvorročné volebné obdobie (hoci aj to bolo napokon skrátené o tri mesiace), bol Rudolf Zajac.
Tento jav naznačuje, že odvtedy nebolo zdravotníctvo pre politikov skutočnou prioritou. Pravdepodobne si vyhodnotili, že zdravotníctvo je rezort, ktorý z hľadiska politických bodov viac berie ako prináša. Je škoda, že nestraník minister Drucker, zišiel z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nebude totižto verejnosti skladať účty. Je pritom veľmi otázne, či nová ministerka bude niesť celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie. V každom prípade by ministerka Kalavská mala pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu a mala by posunúť ďalej rozbehnuté projekty.

Ak štát ponúka verejné zdroje na oddlženie, dokonca aj pre súkromné subjekty, čo nie je nárokovateľná a bežná vec, tak má mať aj právo stanoviť si podmienky kontroly využitia týchto zdrojov. Ak chce využiť súkromná nemocnica oddlženie z verejných zdrojov, musí strpieť aj štátnu kontrolu a ingerenciu do tohto procesu. Považujeme to za logické.