Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
To, že VšZP bude po ukončení ozdravného plánu opäť v strate, sa môžeme obávať, ak budú politici tlačiť na nezodpovedné zvyšovanie výdavkov, ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi. Toto pokušenie pri štátnych podnikoch a inštitúciách tu je prítomné neustále. Dobrý vývoj v ekonomike však dáva pre tento rok optimistické očakávania, čo sa týka aj vývoju hospodárenia VšZP. Vždy tu však bude polemika, či sa nedalo, alebo nedá v dobrých časoch dosiahnuť ešte viac.
Napriek tomu, že štát výrazne zvýšil odmenu pre lekárov slúžiacich v pohotovosti, nepredstavuje táto regulovaná suma motiváciu pre mnohých lekárov. Niektorí lekári, najmä tí starší, nebudú mať motiváciu dobrovoľne slúžiť pohotovosť ani za výhodnejších platových podmienok, lebo to môže byť pre ich vek a zdravie už značne náročné.
Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných. Veď existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky.
Ministerstvo sa snaží hasiť veľký dlhový požiar, ale zároveň do ohňa
prikladá nové a nové polená. Týmto spôsobom sa požiar nepodarí uhasiť.
Práve naopak, požiar bude rokmi ešte väčší. Nemožnosť veriteľa efektívne
si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia
a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, vzniká
tzv. morálny hazard. Týmto prehlbovaním tzv. mäkkých rozpočtových
obmedzení sa podporujú neefektívne nemocnice a narastanie dlhov, čo bude
iba predlžovať agóniu slovenského zdravotníctva. Exekúcie sú štandardné
trhové prvky pomáhajúce oddeliť dobre hospodáriace subjekty od tých
stratových a zadlžených, čo má vplyv na správne nastavenie motivácií a
udržateľnosť systému. Hrozba exekúcií pomáha udržiavať platobnú
disciplínu najmä tých menších nemocníc na ako-takej úrovni. Najväčší
nárast dlhu po splatnosti nemocníc za ostatných 5 rokov (medziročný
nárast o takmer 144 mil. EUR), spolu s pripravovaným oddlžovaním (vo
výške takmer 600 mil. EUR) a exekučnou imunitou predstavujú asi smrtiaci
kokteil pre optimistov, ktorí ešte dúfali, že štát dokáže v budúcnosti
svoje zdravotnícke zariadenia viesť ako dobrý hospodár bez tvorby strát a
nových dlhov.
Takáto exekučná imunita, ktorá z nej navyše vylučuje
súkromné nemocnice, môže byť posúdená ako protiústavný právny akt, keďže
tu už máme z minulosti precedens v konaní Ústavného súdu SR v podobných
prípadoch.
Pre pacienta je dôležitá kvalita a dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti a je mu v princípe jedno, či ju poskytuje súkromné, polosúkromné alebo štátne či župné zdravotnícke zariadenie. Žiadne zariadenie by nemalo mať výsadné postavenie, ktoré by bolo chránené voči konkurencii. Zo súťaže na trhu poskytovateľov by mali profitovať tak pacienti, ako aj zdravotnícki pracovníci.