„Chceme sa zamerať na tri zásadné oblasti. Zlepšiť zdravotný stav obyvateľov, najmä skvalitnením prevencie. Chceme ďalej zlepšiť spokojnosť pacientov so zdravotnou starostlivosťou. Tretím cieľom je zlepšenie finančnej ochrany zraniteľnejších skupín občanov. Mám na mysli zavedenie horného limitu priamych platieb pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Navrhujeme ho vo výške dvoch percent z ich príjmu. Môže to byť však aj nejaká pevná suma", hovorí v rozhovore pre denník SME minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.

Kľúčové pre vyrovnanie sa s problémom neustále narastajúcich nárokov a očakávaní občanov na jednej strane a prísne obmedzených zdrojov v zdravotníctve na strane druhej je to, ako sa nová vláda postaví k otázke rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných prostriedkov a spoluúčasti pacientov. S najväčšou pravdepodobnosťou, aj s ohľadom na politickú háklivosť tejto témy, sa veľké zmeny ohľadne rozsahu zdravotnej starostlivosti a služieb, za ktorý by si pacienti priamo priplácali, nedajú očakávať. Skôr sa zavedie "len" poriadok a spíše sa, na čo, t.j. na aké vyšetrenia, konzultácie či zdravotnícky materiál majú pacienti pri svojej liečbe zákonný nárok, a čo si už budú musieť hradiť sami. Ako sa však chce minister Uhliarik vyrovnať s nepriaznivou a dlhodobo neudržateľnou bilanciou v sektore, v ktorom sú výdavky vyššie ako príjmy, keď neplánuje zúžiť súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, keď zruší výmenné lístky a súčasne nenavrhne náhradný inštrument obmedzenia spotreby, akým by boli napr. paušálne poplatky za návštevu lekára, a keď stanoví horný strop na výdavky za lieky pri nezvýšení spoluúčasti pacientov?

Martin Filko, analytik: Predpisovať pri liekoch len účinnú látku môže obmedziť niektoré nemorálne praktiky. Lekári majú v súčasnosti nielen medicínsku, ale aj ekonomickú moc vo svojich rukách lekárov. Rozhodujú, ktorá farmaceutická firma dostane zarobiť a ktorá nie. „Presviedčacie" nástroje obchodníkov s liekmi tvoria značnú časť ich príjmov. Predpisovanie účinnej látky by zmenilo pravidlá v prospech pacientov a lekárnikov. Ak sa podarí zabezpečiť informovanosť pacientov a ich účinnú možnosť voľby (lekárnik im naozaj povie o všetkých alternatívach a bude ich mať aj k dispozícii), miera špinavých praktík pravdepodobne poklesne. No nebuďme naivní, niektoré sa bez hlbších rezov presunú z ambulancií do lekární.

Ochranné horné limity v zdravotníctve sú prvkom solidarity, pričom by tiež mohli zbaviť politikov strachu o vlastnú popularitu pri zavádzaní regulovanej spoluúčasti. Ak spoluúčasť neregulujeme, t.j. nezavádzame ju vedome na vybrané tovary a služby, bude sa šíriť živelne. Dôkazom je naše „bezplatné“ zdravotníctvo, kedy sa Slovensko v priebehu 7 rokov (od roku 2000) dostalo v medzinárodnom porovnaní krajín OECD z chvosta rebríčka ukazujúceho podiel priamych platieb pacientov na celkových výdavkoch zdravotníctva na jeho špicu (zdroj: OECD Health Data 2009). Živelné šírenie poplatkov je pritom asociálne, keďže bez akejkoľvek ochrany zaťažuje najviac chudobných a chorých ľudí.

Po krátkom tlaku na ministra Uhliarika, že svojim návrhom sprísniť vstup nových lekární na trh zastupuje jednu lobistickú skupinu na úkor občanov, minister svoj návrh presadzovať nakoniec pravdepodobne nebude. Člen prezídia Slovenskej lekárnickej komory Peter Stanko hovorí, že veľký počet lekární môže znížiť ich kvalitu. Sprísnenie kritérií na otvorenie lekárne by malo podľa Stanka vychádzať z kvalitatívnych kritérií. Na kvalitu lekární sa však veľa ľudí nesťažuje. Tvrdí to Vladimíra Gromová, výkonná riaditeľka Združenia za lepšie lekárne: „Myslím, že ľudia sú spokojní.“ Počet lekární je podľa nej primeraný, problémom je len zlé rozmiestnenie. Je za ním podľa nej nízke ohodnotenie lekárnikov, ktorí nemajú motiváciu cestovať do dedín za prácou. „Mali by byť ohodnotení podľa vydanej položky bez ohľadu na cenu lieku,“ navrhuje.