Premiérka I. Radičová oznámila, že v pripravovaných zdravotníckych novelách štát pripravuje zavedenie limitu na doplatky pacientov za lieky. Dôchodcovia by mali zaplatiť na doplatkoch najviac 15 EUR za mesiac, zdravotne postihnutí maximálne 10 EUR. Zrušiť sa majú povinné odporúčacie lístky.Legislatíva by mala tiež pripraviť prostredie na zavedenie platieb za diagnózu pri odmeňovaní nemocníc. Zámerom kabinetu je tiež zvýšiť transparentnosť v zmluvách medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré plánuje zverejňovať na internete, čo by podľa predsedníčky vlády malo obmedziť priestor na zákulisné dohody a korupciu a uľahčiť poistencom výber zdravotnej poisťovne.

Európskej komisii sa nepáči, že vlastníci poisťovní sa pri domáhaní svojich práv na použitie zisku neobrátili na európske a domáce súdne orgány, ale na medzinárodných arbitrov. Zahraniční majitelia poisťovní sa totiž odvolávajú na Slovenskom uzatvorené medzinárodné zmluvy o ochrane investícií, EK však tvrdí, že právo únie má mať prednosť. Komisia zároveň upozorňuje, že odvolávaním na bilaterálne zmluvy sa investori v porovnaní s ostatnými podnikateľmi majú dostávať do výhody. Firmy sa tak vyhnú komplikovanejšiemu vedeniu sporu pred domácimi súdmi. Komisia v tom ale vidí diskrimináciu ostatných podnikateľov, ktorí nesídlia v štátoch s podobne silnou zmluvou.

Z vládnej Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31.12.2009 vyplýva, že celkový dlh zdravotníctva dosiahol ku koncu minulého roka viac ako 193,5 mil. EUR. Nemocnice dostali minulý rok štátnu pôžičku na vyrovnanie svojich záväzkov vo výške takmer 130 mil. EUR. Keďže dlh klesol len o 80 mil. EUR, nemocnice museli vytvoriť ďalší dlh v hodnote 50 mil. EUR. K 130 miliónovej dotácii je ešte potrebné prirátať aj zvýšenie základného imania VšZP o 65 mil. EUR. Exminister zdravotníctva Richard Raši vidí riešenie dlhu vo vyšších platbách za poistencov štátu. Najnižšie dlhy majú tie zdravotnícke zariadenia, ktoré sa transformovali na akciové spoločnosti.

Žiadna štúdia, ktorá by dokazovala, že s rastúcim počtom lekární klesá aj ich kvalita, neexistuje. Komu teda veľa lekární prekáža? Farmaceut z Prešova hovorí priamo: „Slovenskej lekárnickej komore je ľúto, že už nerozhoduje o počte lekární, pretože na výnimkách sa dalo pekne zarobiť“. Ohľadne návrhu na predpisovanie účinnej látky niektorí lekári tvrdia, že sú zodpovední za zdravie svojich pacientov a nedovolia, aby si pacient či farmaceut sami vyberali medzi viacerými liekmi. Hovoria, že v alternatívnom lieku môžu byť aj látky, na ktoré je pacient alergický. Hrozí, že farmaceutickí lobisti a reprezentanti prejdú potom od lekárov k lekárnikom? Asi áno, najmä keď niektorí majitelia lekární odvodzujú plat farmaceuta od ceny vydaných liekov. Čím drahšie lieky vydá, tým má vyšší plat.

Ak štátna regulácia zlyháva a nefunguje ani oficiálny cenový mechanizmus, dopyt s ponukou sa stretnú živelným, väčšinou neefektívnym a nekultúrnym spôsobom. Napríklad cez nekvalitné služby, ošarpané nemocnice, liečenie podľa známostí, dlhé čakanie v ambulanciách, množstvo polo- a neoficiálnych platieb, alebo rastúci dlh. To všetko sú príznaky nášho zdravotníctva. Pre pacienta je obzvlášť citlivý prudký rast súkromných platieb, ktoré v súčasnosti dosahujú už zhruba tretinu celkových výdavkov. Slovensko sa tak v rokoch 2000 až 2007 dostalo z chvosta na špičku rebríčka štátov OECD. V našom "bezplatnom" zdravotníctve tvrdo platíme, akurát významnú časť platieb nikto nereguluje. Namiesto oficiálnej spoluúčasti sa poplatky šíria živelne, čím sú najviac postihnutí chudobní a chorí ľudia. Náplasťou na rastúce platby by mohli byť ochranné stropy, po prekročení ktorých hradia výdavky zdravotné poisťovne.