Návrh budúcoročného rozpočtu bude podľa odborov a profesijných združení znamenať zhoršenie dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay povedal, že pri očakávanom zvýšení cien energií a ďalších komodít bude suma určená na zdravotníctvo medziročne nižšia o takmer 85 mil. EUR (v dôsledku zníženia platieb za poistencov štátu). "Štát tak vedome prispieva k ďalšiemu zadlžovaniu rezortu zdravotníctva," dodal. Szalay považuje za zavádzajúce tvrdenia, že rozpočet nebude mať dopad na pacientov. Podľa neho bude dôsledkom predĺženie čakacích lehôt, čo nevyhnutne bude viesť k nárastu korupcie. Obmedzené zdroje v zdravotníctve navyše neumožnia odborárom vyjednať zvyšovanie platov. Odbory sa preto obávajú ďalšej vlny odchodu zdravotníckych pracovníkov do zahraničia.

Celkovo majú zdravotné zariadenia pod ministerstvom zdravotníctva dlh k polovici tohto roka 152,5 mil. EUR. Oproti koncu minulého roka sa zvýšil o 37 mil. EUR. Minulý rok Ficova vláda do zdravotníctva naliala takmer 130 mil. EUR formou návratnej výpomoci. Súčasné MZ SR touto cestou nechce ísť. „V rozpočte na budúci rok nie sú pre nemocnice plánované žiadne peniaze,“ povedala hovorkyňa ministerstva. Rezort chce riešiť zvyšujúce sa zadlžovanie zmenou právnej formy nemocníc. „Nemocnice, ktoré už sú transformované na akciové spoločnosti, hospodária vyrovnane,“ povedala hovorkyňa. Ministerstvo aj preto navrhlo, aby sa všetky nemocnice do konca roka 2011 postupne zmenili na akciové spoločnosti. Plán, či sa budú musieť nemocnice oddlžiť a z akých zdrojov, vláda ešte nemá.

VšZP mala ku koncu júla stratu takmer 47 mil. EUR. V závere augusta o takmer milión menej. „Ku koncu roka by strata mohla byť 50 miliónov,“ povedal generálny riaditeľ poisťovne Marian Faktor. Spolu s neuhradenou stratou z minulých rokov by tak strata mohla predstavovať 30% základného imania poisťovne. Úrad pre dohľad preto nariadil poisťovni racionalizačné opatrenia. Tá plánuje teraz prepustiť 307 z celkového počtu 2332 zamestnancov, zrušiť duplicitné pobočky, znížiť náklady na nákup zdravotnej starostlivosti o 2,5%. „Dlhodobým a zásadným riešením by bola privatizácia poisťovne,“ povedal analytik INEKO Peter Goliaš. „Opäť sa ukázalo, že nalievanie peňazí bez reforiem je len plytvaním a odkladaním problému do budúcnosti,“ hovorí Goliaš. Reagoval tak na 65 mil. EUR, ktoré dala vláda vlani na navýšenie základného imania VšZP, keď sa spájala so Spoločnou zdravotnou poisťovňou.

Vízia INEKO pre financovanie zdravotníctva je založená na presne definovanej solidarite, znižovaní informačných nerovností, ako aj na posilnení zásluhovosti a trhových riešení tak, aby v porovnaní s dnešným systémom vytvárala lepšie predpoklady pre oficiálny stret ponuky s dopytom. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý dokáže pružne reagovať na očakávané zvyšovanie dopytu v dôsledku starnutia obyvateľstva ako aj inovácií v zdravotníckych technológiách a spôsoboch liečby.

Sadzba za poistencov štátu by mala klesnúť v roku 2011 zo súčasných 4,78% na 4,32%. V rokoch 2012 a 2013 by mal pokles pokračovať na úroveň 4% z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ministerstvo financií SR tvrdí, že zníženie objemu financií oproti oproti tomuto roku v sume 84,9 mil. EUR je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami v zdravotných odvodoch s pozitívnym vplyvom 57,4 mil. EUR. "Výška výsledného poklesu platby štátu v sume 27,5 mil. eur potom pre rok 2011 predstavuje len 0,7-percentný podiel zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napríklad k zníženiu výdavkov na lieky," konštatuje rezort financií.