Dôvodom je zámer rezortu zdravotníctva, aby cena liečiv v SR nemohla byť vyššia ako druhá najnižšia spomedzi cien vo všetkých štátoch EÚ. Aktuálne je to priemer 6 najnižších cien v Únii. Tento stav chcú asociácie fungujúce v rámci farmaceutického priemyslu zachovať. Nestabilita cien liekov a neistý vývoj prostredia môžu zároveň podľa asociácií pôsobiť ako účinná bariéra v prístupe nových liečiv na slovenský trh. "Rovnako negatívne sa to môže prejaviť aj pri extrémnych cenových poklesoch liekov, ktoré sa už používajú v liečbe, a ktoré sa tak môžu stať nedostupnými," poukazujú. Extrémne nízka cenová hladina bude podľa nich zároveň akcelerovať tzv. re-exporty a ohrozovať dostupnosť liekov pre slovenských pacientov. Upozorňujú, že najnižšie ceny v referenčnom koši, ktorým je v prípade Slovenska celá Únia, sú často ceny z tých krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny a ich meny sú značne volatilnejšie ako euro. K zmene má výhrady aj Protimonopolný úrad SR. Obáva sa, že tento krok môže viesť k presmerovaniu dodávok liekov zo slovenského trhu a k vytvoreniu bariéry pre vstup potenciálnych dodávateľov liečiv na náš trh, čo môže znížiť ich dostupnosť pre pacientov v SR.

Oddlženie a transformácia. A to všetko bez súkromného kapitálu. Taká je predstava ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika o zmene nemocníc na akciové spoločnosti. Transformáciou chce zastaviť ich rýchle zadlžovanie. To, odkiaľ budú peniaze, ktorými chce zaplatiť takmer 150-miliónový dlh, ktorý majú nemocnice za šesť mesiacov tohto roku, je nejasné. Vláda s peniazmi na oddlženie nemocníc v rozpočte na budúci rok nepočíta. „Tieto peniaze sa budú musieť nájsť mimo rozpočtu,“ povedal včera minister Uhliarik. Ako a kde, nespresnil.

Štátnu VšZP treba znova zachraňovať. Noví manažéri najväčšej zdravotnej poisťovne vyhlasujú, že sa obídu bez dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu. To sa však bez finančných škrtov dotýkajúcich sa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezaobíde. A iba ťažko uveriť, že účtovná ekvilibristika sa nijako nedotkne pacientov. Základný problém však je, že najmä nemocnice budú cítiť tvrdšie reštrikčné opatrenia. Modelu úspor najväčšej poisťovne, ktorá je nastavovačom cien na trhu, sa veľmi rýchlo a radi prispôsobia aj privátni konkurenti.

Rado Baťo a Martin Filko, hovorca premiérky a poradca ministra: Zverejňovanie zmlúv je dôležitý nástroj, ako čiastočne upratať na pokrivenom trhu, ktorý ovláda štátno-súkromný duopol. Verejnosť môže vďaka tomu získať informácie o spôsobe odmeňovania jednotlivých druhov starostlivosti a jednotlivých poskytovateľov. Prirodzene, návrh by umožnil sledovať i vypuklé prípady individuálneho klientelizmu a korupcie. No nielen to. Špinavé praktiky sa dajú odhaliť aj na systémovej úrovni – ak by povedzme mali lekári, ktorí sú obecnými, krajskými a národnými poslancami, systematicky výhodnejšie zmluvy než ich „nepolitickí“ kolegovia. Alebo ak by poisťovne zvýhodňovali laboratóriá či polikliniky jednej podnikateľskej skupiny pred inými. To, že účastníci trhu - poisťovne aj poskytovatelia - budú mať k dispozícii rovnako komplexné informácie o trhových podmienkach, je skôr predpoklad, než ohrozenie férovej súťaže. Konkurenciu na trhu zabíjajú neúplné a asymetrické informácie. Úplná liberalizácia zmluvných vzťahov mimo verejnej kontroly pri súčasnej koncentrácii trhu neprispieva k efektívnosti zdravotníctva. Spôsobuje vytváranie ekonomickej renty. Teda zisku, ktorý by na konkurenčnom trhu neexistoval.

Kľúčom k rozriešeniu problému (ne)zverejňovania všetkých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, je odpovedať si na otázku, či existuje, resp. ako funguje súťaž medzi poisťovňami na strane výdavkov – teda na strane nákupu zdravotnej starostlivosti. Na jednej strane hovorí dnes v neprospech zverejňovania zmlúv ochrana akej-takej súťaže, na strane druhej zas stoja riziká plynúce z deformovanej súťaže.