INEKO, február 2011
Táto analýza bola písaná pre časopis EUROREPORT plus.

Jedným z najvypuklejších problémov slovenského zdravotníctva sú vysoké výdavky na lieky a ich značná spotreba. Od vstupu do OECD v roku 2000 patrí Slovensku pravidelne čelná pozícia spolu s Maďarskom, čo sa týka výšky výdavkov na lieky meranej ako podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo a taktiež ako podiel na HDP.
Dokument analyzuje okrem výdavkov a spotreby liekov aj realizované a navrhované kroky liekovej politiky, ktoré majú vplyv na vývoj výdavkov, a odporúča zopár opatrení zameraných na obmedzovanie neefektívností v slovenskom zdravotníctve. V texte sa o.i. hovorí o referencovaní cien liekov, generickej preskripcii, indukovanej a "off-label" preskripcii, o zvyšovaní transparentnosti kategorizačného procesu, o nákladovej efektívnosti liečiv a relatívne vysokej úhrade zdravotných poisťovní, resp. o nízkych doplatkoch pacientov za lieky v porovnaní so zahraničím.

Peter Pažitný, riaditeľ HPI: Treba zmeniť prerozdeľovací mechanizmus. K súčasným prediktorom, ako sú vek, pohlavie a ekonomická aktivita, je potrebné pridať parameter, ktorý sleduje spotrebu liekov, tzv. PCG. Postupom času je tiež potrebné doplniť parameter, ktorý sleduje diagnózy, tzv. DCG. Z hľadiska prerozdelenia by mali poisťovne na nákladnejších poistencov viac peňazí. Teda prerozdelenie peňazí medzi poisťovňami by bolo spravodlivejšie, navyše by sa zmenšoval priestor na dosahovanie zisku cez selekciu rizika. Ďalej je nutné privatizovať a rozdeliť VšZP tak, aby na poistnom trhu bolo viac subjektov ako dnes. Treba tiež začať s meraním a zverejňovaním výsledkov zdravotnej starostlivosti a definovaním zákonného nároku poistenca. Dôležité je posilnenie súkromných zdrojov v zdravotnom poistení zavedením tzv. nominálneho poistného. Ide o koncept, ktorý funguje napr. v Holandsku. Hovorí o tom, že k tomu, čo si platím ako zdravotné poistenie, sa dopláca ešte nominálne poistenie. Ide o platbu typu 5 eur mesačne, ktorá sa vzťahuje na každého poistenca a v ktorej si poisťovne môžu konkurovať.

Ak by sa povolil v lekárňach systém zliav a vernostných programov, prišlo by podľa Slovenskej lekárnickej komory k zvýšeniu spotreby liekov, ku kartelizácii a monopolizácii siete lekární a k zániku malých lekární na periférii, a tým i k obmedzeniu dostupnosti liekov. Predkladateľ návrhu, poslanec NR SR Viliam Novotný pritom tvrdí, že ním chcel zaviesť pravidlá pre bonusy, ktoré sa dnes beztak praktizujú, a znížiť ceny liekov pre pacientov. Zaniknúť podľa neho môžu len niektoré lekárne, ktoré sú blízko seba, lebo sa medzi nimi vytvorí konkurencia.

Návrh MZ SR: Ak by mal pacient čakať na operáciu viac ako 3 mesiace, muselo by mu zdravotnícke zariadenie navrhnúť, že ho zaradí do zoznamu čakateľov na zákrok. Keby sa na operáciu nedostal do pol roka, poisťovňa by mu musela ponúknuť možnosť podrobiť sa zákroku v inej nemocnici. Nezáležalo by na tom, či má s nemocnicou zmluvu, alebo či ide o zariadenie v inom štáte EÚ. Nemocnice by museli vždy do 30. septembra informovať poisťovne o operačných kapacitách na nasledujúci rok.

„Dodnes neexistuje žiadna analýza, ktorá by hovorila o tom, aký vážny je výskyt pneumokokových ochorení," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová. Bez nej je podľa Zollerovej objektívna diskusia o potrebe očkovania prakticky nemožná.