Exekúcie pripomínajú nemocniciam, že ak budú naďalej hospodáriť neefektívne a nebudú splácať svoje dlhy, čaká ich zánik. Privatizácia by mohla nemocniciam pomôcť zlepšiť ich finančnú disciplínu. Ak by VÚC nechceli nemocnice predávať, tak potom ešte existuje možnosť dlhodobého prenájmu nemocníc strategickým súkromným partnerom, tak ako to nedávno urobili so zadlženými štátnymi nemocnicami vo Veľkej Británii. Štát by mohol a mal nemocniciam pod správou VÚC pomôcť len nepriamo, a to tak, že by zákonom stanovil základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z verejného zdravotného poistenia, ktorý by reálne odzrkadľoval obmedzené zdroje v slovenskom zdravotníctve.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka si od exekúcií sľubuje zlepšenie platobnej disciplíny. Dnes je totiž priemerná dĺžka splatnosti 550 dní. V nedostatku peňazí nevidí dôvod dlhov. Tvrdí, že zdrojov v zdravotníctve je dosť, ale využívajú sa neefektívne. Najväčší problém však Lopatka vidí v tom, že nemocnice nemajú riešenia. „Ťažko sa chápe, že v nemocniciach nie je predstava a vízia, ako splácať dlhy,“ hovorí.

Podľa zistení Hospodárskych novín by malo byť akcionárom súkromných zdravotných poisťovní umožnené ponechať si celý svoj zisk. Poisťovne však budú musieť vytvoriť technickú rezervu pre pacientov, ktorí sa dostanú na čakaciu listinu. V praxi to bude znamenať, že ak sa napríklad pacient, ktorý potrebuje operáciu, ocitne na čakacom zozname, poisťovňa bude povinná vytvoriť technickú rezervu na úhradu jeho starostlivosti. O túto rezervu si poisťovňa bude musieť znížiť svoj zisk, keďže sa daná rezerva bude rátať už medzi jej reálne náklady. Nebude sa teda môcť stať, aby si poisťovňa zvyšovala svoj zisk tak, že vedome nebude hradiť zdravotnú starostlivosť, ale bude pacientov dávať na "čakačky".

MZ SR chce výdavky na lieky (vo výške 183 mil. EUR) okresať napríklad za pomoci referencovania cien liekov na úrovni druhej najnižšej ceny v EÚ, farmakoekonomického hodnotenia liekov, urýchlenia vstupu generík na trh, ako aj generickej preskripcie či cez účinnejšiu revíznu činnosť zdravotných poisťovní. Zadefinovať by sa tiež mala skupina liekov (napr. antibiotiká), ktorým bude vypočítaný fixný doplatok pacienta bez ohľadu na konečnú cenu lieku.

Poslanci NR SR prelomili prezidentovo veto a schválili rozsiahlu novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Od apríla sa tak zavedie limit doplatkov na lieky pre dôchodcov (45 € štvrťročne) a ťažko chorých (30 €/Q), zruší sa povinnosť výmenných lístkov, obnoví sa transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, prísnejšie sa bude posudzovať platobná schopnosť poisťovní, budú sa zverejňovať zmluvy medzi poskytovateľmi a poisťovňami, zvýši sa nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zmenou spôsobu odvolania jeho predsedu, zruší sa plošné testovanie populácie na helicobacter pylori. Schválená novela prichádza aj so zmenami potrebnými na zavedenie platieb za diagnózu (DRG). Poslanci sa po druhýkrát už nepostavili za poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý by legislatívne opätovne umožnil poskytovať zľavy a vernostné programy na lieky na recept.