„DRG systém ako spôsob úhrady poskytovanej zdravotnej starostlivosti dnes využívajú všetky krajiny EÚ, takisto ho využívajú aj USA a Austrália. Je to momentálne najobjektívnejšia a najkomplexnejšia platobná metóda pre lôžkovú zdravotnú starostlivosť,“ uviedol minister zdravotníctva I.Uhliarik. Úloha implementovať tento systém na Slovensku bola zverená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad má vybudovať Centrum pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín, ktoré bude základňou pre zavedenie DRG systému. Cieľom je implementovať zahraničný klasifikačný štandard a začať DRG systém na Slovensku v 1. štvrťroku 2013. „Treba povedať, že tento horizont je, vzhľadom na zložitosť systému DRG, viac ako ambiciózny. V iných krajinách bolo zavádzanie klasifikačného systému záležitosťou 4 a viac rokov, preto je z časového hľadiska pre Slovensko najlepším riešením celý systém kúpiť a implementovať ho ako hotový produkt. Vytvoriť vlastný DRG systém by nám trvalo roky,“ vysvetlil minister. Úrad v súčasnosti komunikuje so zahraničnými inštitúciami o technických a organizačných podmienkach jednotlivých DRG systémov a súčasne pracuje na kritériách pre výber systému pre Slovensko.

Podľa plánov MZ SR sa majú rušiť neefektívne oddelenia. Nemocnice tak môžu prísť o 10 až 15% lôžok. Podporená má byť ambulantná a jednodňová starostlivosť. Rezort pritom pri zmenách vychádza z toho, že na Slovensku je vysoká kapacita lôžkového fondu, ako aj veľa neefektívnych a zbytočných hospitalizácií. Mzdové náklady a náklady na budovy tvoria viac ako 70% nákladov nemocníc. Základným princípom zmien je podľa ministerstva podpora efektívnejšej a často pre pacienta vhodnejšej ambulantnej a jednodňovej formy a centralizácia špecializovanej a finančne náročnej zdravotnej starostlivosti do nemocníc a ústavov v centrách Slovenska. Rezort ďalej počíta s presunom chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc, ako aj s redukciou duplicitných pracovísk.

Farmaceutická firma GlaxoSmithKline (GSK) požiadala Ministerstvo zdravotníctva SR, aby znížilo úhradu poisťovní na ich vakcínu. Povinné očkovanie detí proti pneumokokom by tak mohlo byť po pár mesiacoch znova lacnejšie. Ak by ministerstvo súhlasilo, ušetriť by sa mohlo vyše 2 mil. EUR, tvrdí GSK. V podobnej situácii sa minister zdravotníctva už ocitol. Na jeseň tak urýchlil konanie lieku Prevenar od firmy Pfizer, čím porušil interné pravidlá. Európska komisia koncom januára firme GSK povolila, aby sa jej vakcínou mohli deti očkovať v troch dávkach. Dovtedy sa museli až štyrikrát. To zvyšovalo aj cenu očkovania.

Skorší odchod lekárov či zdravotných sestier do starobného dôchodku by bol krokom k vytvoreniu ďalšej výnimky v sociálnom systéme, ktorá by zvýhodňovala jedno povolanie pred tými ostatnými, ktoré môžu byť mimochodom porovnateľne alebo možno aj viac psychicky a fyzicky náročné. Nespochybňujem, že práca, ktorú odvádzajú zdravotnícki pracovníci, je veľmi náročná a zodpovedná. Tieto aspekty by mali byť zohľadňované pri výške a štruktúre odmeňovania zamestnancov, a nie pri veku ich odchodu do dôchodku. Kompenzovať nízke platy zdravotníkov skorším odchodom do penzie nie je efektívnou cestou. Centrálna vláda a legislatíva totiž nemôžu mať dostatok relevantných informácií o všetkých sektoroch a profesiách, aby férovo a efektívne rozhodovali o takýchto platových kompenzáciách prostredníctvom dôchodkového systému.

Úvodné transformačné náklady na audit, verejné obstarávanie a pod., ktoré si musia nemocnice financovať z vlastných zdrojov, slúžia na zistenie skutočného stavu nemocníc a na vytvorenie poriadku pred samotnou transformáciou. Hoci sa môže v dôsledku toho nepatrne zvýšiť ich dlh, je predpoklad, že postupom času budú trasformované nemocnice hospodáriť efektívnejšie. Môže sa však stať, že sa budú nemocnice i naďalej zadlžovať. Transformácia nie je všeliek na zastavenie tvorby dlhov a nevyrieši ani hlavný problém, že máme nárok na všetko, ale neplatíme za všetko.