Lekári protestujú za vyššie platy. Porovnávajú si ich s tými, ako zarábajú kolegovia v zahraničí. Ak to chcú robiť, mali by porovnávať aj výkonnosť ekonomík a najmä výsledky zdravotníctva.

Zdravotné poisťovne by mohli od augusta opätovne tvoriť zisk. MZ SR túto možnosť navrhuje v novele zákona o zdravotných poisťovniach s dvoma podmienkami. "Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20% splateného základného imania. Druhou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch," píše sa v návrhu. Novela má tiež zaviesť možnosť odplatného prevodu poistného kmeňa. V prípade dobrovoľného prevodu budú môcť poistenci nesúhlasiť s prevodom vlastnej prihlášky do inej poisťovne. Znížiť sa tiež majú bariéry pre vstup nových subjektov na trh poskytovateľov zdravotného poistenia. Umožniť to má naviazanie limitu prevádzkových výdavkov zdravotnej poisťovne na počet poistencov. Podľa ministerstva sa tak odstráni diskriminácia menších poisťovní a uľahčí sa prípadný vstup nových poisťovní na trh.

Návrh, aby si pacienti platili za hospitalizáciu v nemocniciach za služby, ktoré nie sú priamo zdravotnou starostlivosťou, teda za stravu a lôžko, je rozumný a logický krok smerujúci k efektívnejšiemu využívaniu limitovaných zdrojov v zdravotníctve. Jednak sa obmedzí nadbytočný dopyt po lôžkovej zdravotnej starostlivosti, pacienti budú ešte viac motivovaní tlačiť na lekárov, aby nezostávali v nemocniciach zbytočne dlho, podporí to jednodňovú zdravotnú starostlivosť a jednak nemocnice získajú dodatočné zdroje, ktoré im pomôžu v súčasnom období racionalizácie výdavkov zo strany štátu či zdravotných poisťovní. Je to zároveň signál verejnosti, že nič, teda ani zdravotníctvo, nie je zadarmo. Samozrejme, výška poplatkov by mohla mať s pribúdajúcimi dňami hospitalizácie klesajúcu úroveň tak, aby najmä dlhodobo chorých a sociálne odkázaných pacientov neúmerne nezaťažovala.

Nemocnice navrhujú, aby pacienti za pobyt v nemocnici platili. Predstavujú si, že by za deň liečby mohli získať od jedného človeka 10 euro. Pacienti by podľa nemocníc mohli platiť napríklad za stravu, ale aj lôžko. Tým, že sa liečia v nemocnici, šetria ľudia napríklad na energiách u seba doma, vode či strave, argumentujú nemocnice. Podľa ministra zdravotníctva by bola lepšia cesta pripoistenie. „Poplatok za stravu by sme podporili, ak by bol dobrovoľný a mal by strop," povedal poslanec SaS Peter Kalist. Poplatky za lôžko však vylučuje. Proti poplatkom nie je ani predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný z SDKÚ. Mohlo by to byť podľa neho prechodné opatrenie, kým sa nezavedie pripoistenie. Šéf VšZP Marián Faktor označil poplatky ako legitímny nástroj na získanie zdrojov v zdravotníctve. Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru to hodnotí ako zúfalú snahu nemocníc o prežitie. Štát by podľa neho mal viac platiť za svojich poistencov. Inak na to doplatia pacienti.

Ak v parlamente prejde návrh stanoviť cenu liečiv na druhú najnižšiu v EÚ, podľa prezidenta Asociácie dodávateľov liekov Igora Nováka to môže spôsobiť, že pulty slovenských lekární zostanú prázdne. "Čím sú lacnejšie lieky na Slovensku, tým sú atraktívnejšie pre tých, ktorí ich vyvážajú do zahraničia. Môže to teda ohroziť dostupnosť liekov," myslí si.
MZ SR to však odmieta a tvrdí, že nijaký hromadný vývoz liekov nehrozí. "Farmaceutické spoločnosti predávajú na Slovensko len taký počet liekov, ktorý sa tu spotrebuje. Tým regulujú trh so svojimi produktmi vo svete a bránia tak tomu, aby sa do krajiny dostávali lieky kúpené v inej krajine lacnejšie od distribučnej spoločnosti, nie od výrobcu," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.