MZ SR navrhuje novelu nariadenia o verejnej minimálnej sieti. Rušiť sa má koncová sieť poskytovateľov a nanovo sa má definovať pevná sieť. Sieť nemocníc v pevnej sieti bude po novom musieť spĺňať pravidlo, že ak sa poistenec nachádza v ktoromkoľvek okrese SR, mal by byť najbližší poskytovateľ v pevnej sieti priamo v jeho okrese alebo v niektorom zo susedných okresov. Uvedené pravidlo podľa rezortu garantuje rovnomernosť rozloženia zdravotníckych zariadení v pevnej sieti, vyhýba sa centrálnemu určovaniu vybraných nemocníc a umožňuje zdravotným poisťovniam využívať nástroj selektívneho zazmluvňovania. MZ SR navrhuje tiež prepočítavanie kapacít minimálnej siete na podiel počtu poistencov príslušnej poisťovne na príslušnom území. Podľa ministerstva sa tak zohľadní rozdielny trhový podiel poisťovní ako aj regionálne rozdiely v podieloch.

Orgány určené na dozor nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti by mali pravdepodobne silnú pozíciu pri argumentácii, že tu ide o vyrubovanie poplatkov už za hranicou zákona. Na druhej strane je to dôsledok toho, že MZ SR a vláda sa bojí zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by zlegalizovala už aj dnes vyrubované poplatky, niektoré by zakázala, niektoré nové by naopak umožnila a stanovila by ochranný strop pre sociálne odkázaných. A príjmy by potom netiekli len do vrecák jednotlivcov, ale do celého zdravotníckeho systému.

Miroslav Beblavý, poslanec NR SR za SDKÚ-DS: Voľnopredajné lieky sa predávajú mimo lekární napríklad v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Kanade, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Švédsku, USA, Veľkej Británii, Taliansku, a u našich susedov v Českej republike a v Poľsku. Tak ako pri iných produktoch, vyššia úroveň konkurencie povedie k nižším cenám liekov. Lieky tiež budú dostupné na viac miestach a v pre používateľov komfortnejších časoch. Na základe skúseností z iných štátov je možné očakávať pokles cien voľnopredajných liekov do 10%. Existujú dva modely liberalizácie, britský a škandinávsky. V prvom je mimo lekární k dispozícii len obmedzený sortiment OTC liekov, ktoré sú pokladané za absolútne bezpečné (napríklad pri nich ani pri veľmi nerozumnom užívaní nehrozí zdravie a život ohrozujúce predávkovanie). V druhom je mimo lekární k dispozícii prakticky celé spektrum voľnopredajných liekov. Navrhujem postupovať obozretne, a podobne ako v Českej republike začať s podmnožinou veľmi bezpečných liekov.

Pacienti chorí na rakovinu majú ťažší prístup k onkologickým liekom. Po októbrovej kategorizácii totiž nemocnice znížili odber týchto liečiv určených na cielenú biologickú liečbu o viac ako 30%. Zdravotné poisťovne im síce peniaze na tieto lieky dávajú, ale či ich zadlžené zdravotnícke zariadenia používajú práve na nákup onkologických liekov alebo splácanie svojich dlhov nikto nekontroluje. Nemocnice neplatia za tieto lieky načas ani dodávateľom. Na jeseň minulého roka MZ SR prekategorizovalo 19 onkologických liekov zo skupiny I do skupiny A, čím zmenilo spôsob ich financovania. Kým predtým si ich pacienti mohli vybrať v ktorejkoľvek lekárni na recept od lekára, dnes ich pre nich musia centrálne nakupovať nemocnice.

Podľa nás by o výstavbe nových zdravotníckych zariadení, ktoré sú financované z verejných zdrojov, mala rozhodovať odborná analýza efektívnosti, a nie rozhodnutia rôznych rezortných ministerstiev, ktorých hlavnou náplňou navyše zdravotníctvo ani nie je. Myslíme si, že vojaci, policajti, diplomati, politici a pod. by nemali mať svoje vlastné špecializované nemocnice. Ale ak by predsa len mali nejaké špeciálne potreby, ak by potrebovali nejaké nadštandardné služby v súvislosti so svojim povolaním, tak by si ich mali objednávať normálne vo verejnej súťaži, pričom by vyhrala tá nemocnica, ktorá by ich vedela čo najefektívnejšie poskytovať.