Health Policy Institute: Poisťovňa s kľúčovým postavením na trhu je pre politikov priveľkým pokušením. Lepšie je ich ho zbaviť. Z tohto dôvodu navrhujeme rozdelenie VšZP na tri až štyri časti a následnú privatizáciu týchto častí v medzinárodnom tendri. Slovensko by tak na svoj trh zdravotného poistenia získalo silných medzinárodných hráčov a VšZP by nebolo potrebné ustavične zachraňovať. Aby však konkurencia v zdravotnom poistení bola možná a príchod investorov reálny, je potrebné upraviť legislatívu do stavu „pred Ficom“, čiže odstrániť zákaz zisku, umožniť predaj poistných kmeňov či odstrániť povinnosť kontrahovať všetky zariadenia v tzv. minimálnej sieti. Zároveň bude potrebné vystužiť systém verejného zdravotného poistenia o súkromné zdroje – napríklad formou nominálneho poistného. Z dôvodu čo najlepšej štruktúry trhu je zároveň nevyhnutné reguláciou zabezpečiť, aby ani jeden subjekt na trhu nemal po privatizácií vyšší ako 30%-ný podiel na trhu.

Andrej Dorič, komentátor portálu Aktuality.sk: Nápad zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by chránila sociálne slabších a zaviedla by poriadok do pololegálnych platieb je dobrý. Len sa obávam, že žiadny politik nebude mať odvahu ľuďom, ktorí chcú byť klamaní o bezplatnom zdravotníctve povedať, že nie všetko v nemocnici či u lekára bude a môže byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Súčasný minister zdravotníctva nechce ísť cestou paušálnych platieb za niektoré zákroky či posteľ. Vybral si cestu zavedenia súkromného zdravotného pripoistenia. Je to tiež dobrá cesta, ale dlhšia. Musí určiť čo je štandard, ktorý štát bude preplácať z verejného poistenia a čo nadštandard, ktorý si budeme platiť zo súkromného pripoistenia. Problém je aj v tom, že ak zostanú platby do verejného zdravotného poistenia rovnaké, na súkromné si budeme musieť hlbšie siahnuť do vrecka.

Videorozhovor s Petrom Pažitným z Health Policy Institue o požiadavke zdravotníkov navýšiť zdroje do sektoru, o podmienení navýšenia zdrojov meraním kvality na všetkých úrovniach zdravotníctva, o poplatkoch, pripoistení a spoluúčasti pacientov ako možných zdrojov tohto navýšenia.

Zaujímavým javom je, že v priebehu pár rokov masívne vzrástli priame platby pacientov v SR nad priemer krajín EÚ, ako aj OECD. A nedá sa to pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“. Tie boli totiž v roku 2006 zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov. Problémom je, že tieto platby sú často neregulované, vznikajú živelne, osoh z nich majú väčšinou len jednotlivci, a nie celý zdravotnícky systém, pričom môžu neúnosným spôsobom dopadať na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Preto odporúčame, aby sa ministerstvo zdravotníctva a vláda SR nebáli zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by o.i. zlegalizovala dnes už aj tak vyrubované poplatky, niektoré by zakázala, niektoré nové by naopak umožnila a stanovila by ochranný limit pre sociálne odkázaných. Bolo by to dokonca aj sociálnejšie riešenie, ako je ponechanie dnešného stavu, kedy máme v oblasti nárokov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti socializmus na papieri, ale v realite tu vládne divoký kapitalizmus s rozvinutou korupciou.

Strana Most-Híd je presvedčená, že zavedenie priamych platieb v zdravotníctve je efektívnejším a hlavne cielenejším riešením súčasného stavu než zavedenie individuálneho zdravotného poistenia. Za hlavné pravidlo, ktoré treba pri vyberaní poplatkov od pacientov dodržiavať, považuje strana stanovenie maximálnej hranice poplatkov. Podľa nej sa tak zabráni negatívnemu dopadu na chronicky choré skupiny obyvateľstva.