Zaujímavým javom je, že v priebehu pár rokov masívne vzrástli priame platby pacientov v SR nad priemer krajín EÚ, ako aj OECD. A nedá sa to pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“. Tie boli totiž v roku 2006 zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov. Problémom je, že tieto platby sú často neregulované, vznikajú živelne, osoh z nich majú väčšinou len jednotlivci, a nie celý zdravotnícky systém, pričom môžu neúnosným spôsobom dopadať na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Preto odporúčame, aby sa ministerstvo zdravotníctva a vláda SR nebáli zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by o.i. zlegalizovala dnes už aj tak vyrubované poplatky, niektoré by zakázala, niektoré nové by naopak umožnila a stanovila by ochranný limit pre sociálne odkázaných. Bolo by to dokonca aj sociálnejšie riešenie, ako je ponechanie dnešného stavu, kedy máme v oblasti nárokov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti socializmus na papieri, ale v realite tu vládne divoký kapitalizmus s rozvinutou korupciou.

Strana Most-Híd je presvedčená, že zavedenie priamych platieb v zdravotníctve je efektívnejším a hlavne cielenejším riešením súčasného stavu než zavedenie individuálneho zdravotného poistenia. Za hlavné pravidlo, ktoré treba pri vyberaní poplatkov od pacientov dodržiavať, považuje strana stanovenie maximálnej hranice poplatkov. Podľa nej sa tak zabráni negatívnemu dopadu na chronicky choré skupiny obyvateľstva.

MZ SR navrhuje novelu nariadenia o verejnej minimálnej sieti. Rušiť sa má koncová sieť poskytovateľov a nanovo sa má definovať pevná sieť. Sieť nemocníc v pevnej sieti bude po novom musieť spĺňať pravidlo, že ak sa poistenec nachádza v ktoromkoľvek okrese SR, mal by byť najbližší poskytovateľ v pevnej sieti priamo v jeho okrese alebo v niektorom zo susedných okresov. Uvedené pravidlo podľa rezortu garantuje rovnomernosť rozloženia zdravotníckych zariadení v pevnej sieti, vyhýba sa centrálnemu určovaniu vybraných nemocníc a umožňuje zdravotným poisťovniam využívať nástroj selektívneho zazmluvňovania. MZ SR navrhuje tiež prepočítavanie kapacít minimálnej siete na podiel počtu poistencov príslušnej poisťovne na príslušnom území. Podľa ministerstva sa tak zohľadní rozdielny trhový podiel poisťovní ako aj regionálne rozdiely v podieloch.

Orgány určené na dozor nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti by mali pravdepodobne silnú pozíciu pri argumentácii, že tu ide o vyrubovanie poplatkov už za hranicou zákona. Na druhej strane je to dôsledok toho, že MZ SR a vláda sa bojí zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by zlegalizovala už aj dnes vyrubované poplatky, niektoré by zakázala, niektoré nové by naopak umožnila a stanovila by ochranný strop pre sociálne odkázaných. A príjmy by potom netiekli len do vrecák jednotlivcov, ale do celého zdravotníckeho systému.

Miroslav Beblavý, poslanec NR SR za SDKÚ-DS: Voľnopredajné lieky sa predávajú mimo lekární napríklad v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Kanade, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Švédsku, USA, Veľkej Británii, Taliansku, a u našich susedov v Českej republike a v Poľsku. Tak ako pri iných produktoch, vyššia úroveň konkurencie povedie k nižším cenám liekov. Lieky tiež budú dostupné na viac miestach a v pre používateľov komfortnejších časoch. Na základe skúseností z iných štátov je možné očakávať pokles cien voľnopredajných liekov do 10%. Existujú dva modely liberalizácie, britský a škandinávsky. V prvom je mimo lekární k dispozícii len obmedzený sortiment OTC liekov, ktoré sú pokladané za absolútne bezpečné (napríklad pri nich ani pri veľmi nerozumnom užívaní nehrozí zdravie a život ohrozujúce predávkovanie). V druhom je mimo lekární k dispozícii prakticky celé spektrum voľnopredajných liekov. Navrhujem postupovať obozretne, a podobne ako v Českej republike začať s podmnožinou veľmi bezpečných liekov.