„K našim najväčším výhradám patrí napríklad obmedzenie kompetencií farmaceuta vo verejnej lekárni či znižovanie kritérií pre výkon činnosti zodpovedného farmaceuta. Návrh novely umožňuje aj nedodržiavať kategorizáciu liekov a reguláciu cien, takisto znevýhodňuje farmaceutov pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti a zvýhodňuje lekárne prevádzkované laikmi a obchodnými sieťami. Pozoruhodné je, že napriek odmietnutiu NR SR a aj prezidentom začiatkom roku 2011, novela opätovne posúva do legislatívneho procesu aj tzv. vernostné systémy,“ hovorí Tibor Czuľba, prezident Slovenskej lekárnickej komory a dodáva, že "ak by návrh prešiel v tejto podobe, hrozí ďalšia monopolizácia lekárenstva a takisto aj jeho možná kartelizácia, s priamymi dôsledkami v podobe zvyšovania rizika pre pacienta, znižovania vplyvu regulátora na cenotvorbu lieku či priamy negatívnym dopadom na štátny rozpočet".

Marian Kapusta, bloger: Z ekonomického pohľadu sú lieky zaiste spotrebným statkom, tovarom. Ale podobne ako zbrane, cigarety, alkohol, potraviny či toluén, všetky sú nejakým spôsobom „regulované“. Regulované v tom zmysle, že sú špecifické pravidlá pre ich predaj: pri zbraniach je to podmienka zbrojného preukazu, limitácia na vek; podobne alkohol, cigarety - limitácia na vek; toluén ako chemická surovina sa nebude predávať spolu s potravinami; a potraviny majú zase spĺňať hygienické normy. Slovenská lekárnická komora vo svojom stanovisku proti liberalizácii trhu s OTC liekmi argumentuje okrem iného aj zvýšeným rizikom poškodenia zdravia pacientov v prípade predaja voľnopredajných liekov mimo lekární a zvýšením nákladov verejného zdravotného poistenia na následnú liečbu takýchto pacientov. „Napríklad vo Veľkej Británii, ktorá k takému kroku pristúpila, je zo všetkých zlyhaní pečene až 58,2% spôsobených paracetamolom, pričom na Slovensku sa takéto prípady nevyskytujú, resp. sú mimoriadne zriedkavé.“

Health Policy Institute: Poisťovňa s kľúčovým postavením na trhu je pre politikov priveľkým pokušením. Lepšie je ich ho zbaviť. Z tohto dôvodu navrhujeme rozdelenie VšZP na tri až štyri časti a následnú privatizáciu týchto častí v medzinárodnom tendri. Slovensko by tak na svoj trh zdravotného poistenia získalo silných medzinárodných hráčov a VšZP by nebolo potrebné ustavične zachraňovať. Aby však konkurencia v zdravotnom poistení bola možná a príchod investorov reálny, je potrebné upraviť legislatívu do stavu „pred Ficom“, čiže odstrániť zákaz zisku, umožniť predaj poistných kmeňov či odstrániť povinnosť kontrahovať všetky zariadenia v tzv. minimálnej sieti. Zároveň bude potrebné vystužiť systém verejného zdravotného poistenia o súkromné zdroje – napríklad formou nominálneho poistného. Z dôvodu čo najlepšej štruktúry trhu je zároveň nevyhnutné reguláciou zabezpečiť, aby ani jeden subjekt na trhu nemal po privatizácií vyšší ako 30%-ný podiel na trhu.

Andrej Dorič, komentátor portálu Aktuality.sk: Nápad zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by chránila sociálne slabších a zaviedla by poriadok do pololegálnych platieb je dobrý. Len sa obávam, že žiadny politik nebude mať odvahu ľuďom, ktorí chcú byť klamaní o bezplatnom zdravotníctve povedať, že nie všetko v nemocnici či u lekára bude a môže byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Súčasný minister zdravotníctva nechce ísť cestou paušálnych platieb za niektoré zákroky či posteľ. Vybral si cestu zavedenia súkromného zdravotného pripoistenia. Je to tiež dobrá cesta, ale dlhšia. Musí určiť čo je štandard, ktorý štát bude preplácať z verejného poistenia a čo nadštandard, ktorý si budeme platiť zo súkromného pripoistenia. Problém je aj v tom, že ak zostanú platby do verejného zdravotného poistenia rovnaké, na súkromné si budeme musieť hlbšie siahnuť do vrecka.

Videorozhovor s Petrom Pažitným z Health Policy Institue o požiadavke zdravotníkov navýšiť zdroje do sektoru, o podmienení navýšenia zdrojov meraním kvality na všetkých úrovniach zdravotníctva, o poplatkoch, pripoistení a spoluúčasti pacientov ako možných zdrojov tohto navýšenia.