MZ SR pripravuje zoznam činností, za ktoré si lekári môžu od pacientov pýtať peniaze. Regulovať chce však len činnosti, za ktoré sa bude môcť platiť, nie ich cenu. Ide o 6 služieb, medzi nimi prednostné vyšetrenia či operácie, poskytnutie nadštandardného materiálu alebo pomôcky, alebo ošetrenie na vlastnú žiadosť. Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD) kritizuje, že v návrhu sa nepočíta so stropmi poplatkov. Asociácii nemocníc Slovenska sa vymedzenie vidí úzke. „Za týchto 6 činností sa dnes už platí. Nič sa tým nerieši. Nič to neprinesie,“ povedal viceprezident Peter Ottinger. Asociácia by chcela vyberať za viaceré služby. Poplatky by sa podľa nich mali zaviesť aj za „hotelové služby“ v nemocniciach tak, ako to bolo za exministra Rudolfa Zajaca.

MZ SR chce stanoviť sumu, ktorú budú platiť zdravotné poistenie za inovatívne lieky vstupujúce na náš trh. V prípade, že nebudú mať určenú cenu aspoň v 2 krajinách, ktoré majú podobné HDP ako Slovensko, úhrada za ne zo zdravotného poistenia nebude viac ako 25%. A práve táto podmienka môže odradiť farmaceutické spoločnosti od dodávky liekov na slovenský trh, na čo upozorňujú samotné firmy.
„Referencovanie cien na druhú najnižšiu úroveň je zničujúce. Zvýši sa paralelný vývoz týchto liekov zo Slovenska. Pacientovi tak zostane síce vypísaný recept, ale v lekárni liek nedostane,“ zdôvodnil Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Dnešný vývoz liekov na úrovni 10–15% by sa podľa neho zvýšil viac ako 2-násobne. Rovnaký názor majú aj dodávatelia liekov. „Ak by sme mali byť druhí najnižší v EÚ, cenová hladina našich liekov bude ešte nižšia, tým pádom zaujímavejšia pre distribútorov, ktorí sa zaoberajú vývozom a môže to ohroziť dostupnosť liekov,“ povedal prezident Asociácie dodávateľov liekov Igor Novák.

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: Bude sa musieť jasne zadefinovať, či má zdravotné poistenie pokrývať iba zdravotnícke výkony alebo aj stravu a ubytovanie, čo sú už viac-menej akoby hotelové služby, lebo nemôžeme za obmedzený objem poistenia požadovať neobmedzený objem služieb. Mal by sa stanoviť nejaký základný balík, ktorý by charakterizoval rozsah chorôb hradených z verejného poistenia a vedľajšie služby, ktoré nie sú zdravotnícke, ako je napríklad ubytovanie a strava, a tie by boli hradené pacientom.

Podľa cenníka zverejneného na internetovej stránke si popradská nemocnica účtuje aj za takzvané "dôkladné vyšetrenie orgánového systému". Na otázku, či v prípade, že pacient nezaplatí stanovenú sumu 6,50 eura, je vyšetrenie nedôkladné, asistentka riaditeľa popradskej nemocnice Dana Živčáková odpovedala, že "pokiaľ má pacient nárok na bezplatné zdravotné ošetrenie v zmysle zákonov, za vyšetrenie neplatí". Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta Eva Madajová hovorí, že "je potrebné, aby bolo konečne legislatívou presne stanovené, čo môžu nemocnice spoplatniť, a čo má byť hradené z verejného zdravotného poistenia".

„K našim najväčším výhradám patrí napríklad obmedzenie kompetencií farmaceuta vo verejnej lekárni či znižovanie kritérií pre výkon činnosti zodpovedného farmaceuta. Návrh novely umožňuje aj nedodržiavať kategorizáciu liekov a reguláciu cien, takisto znevýhodňuje farmaceutov pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti a zvýhodňuje lekárne prevádzkované laikmi a obchodnými sieťami. Pozoruhodné je, že napriek odmietnutiu NR SR a aj prezidentom začiatkom roku 2011, novela opätovne posúva do legislatívneho procesu aj tzv. vernostné systémy,“ hovorí Tibor Czuľba, prezident Slovenskej lekárnickej komory a dodáva, že "ak by návrh prešiel v tejto podobe, hrozí ďalšia monopolizácia lekárenstva a takisto aj jeho možná kartelizácia, s priamymi dôsledkami v podobe zvyšovania rizika pre pacienta, znižovania vplyvu regulátora na cenotvorbu lieku či priamy negatívnym dopadom na štátny rozpočet".