Sme si vedomí možných rizík vyplývajúcich zo zavedenia povinnej generickej preskripcie na Slovensku, ale považujeme ich za nižšie ako možné prínosy, navyše si myslíme, že negatíva sa dajú celkom úspešne obmedziť cielenými regulačnými opatreniami. Za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujeme, že nesie v sebe potenciál znižovania výdavkov pacientov na doplatky za predpísané lieky, pričom so zvyšujúcou sa intenzitou súťaže medzi farmaceutickými firmami je možné očakávať aj určitú úsporu vo verejných financiách v dôsledku znižovania cien liekov. Druhou významnou oblasťou, kde vidíme pozitíva pri predpisovaní účinnej látky, je bezpečnosť pacienta a obmedzovanie tzv. indukovaného predpisovania liekov zo strany lekárov.

Dva mesiace až rok trvá, kým sa pacienti na čakacích listinách zdravotných poisťovní dostanú na operácie. Dnes je v takejto situácii vyše 10-tisíc pacientov. Čakacie listiny môžu vznikať na tri typy diagnóz: choroby oka, ktoré si vyžadujú implantáciu, choroby obehovej, svalovej a kostrovej sústavy. Poisťovne sa zhodujú, že najdlhšie sa čaká na výmenu bedrového kĺbu. Tam je čakací čas 9 mesiacov aj rok. Čakačky vznikajú preto, že nemocnice nemajú dostatočné kapacity, ale aj kvalifikovaný manažment, tvrdia poisťovne. Nemocnice to odmietajú. „Starostlivosť o pacientov, ktorých hospitalizácia či operácia znesie odklad, manažuje ich zdravotná poisťovňa,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura z Košíc. „Čakačky sú najmä pre limity poisťovní, vedeli by sme urobiť aj viac,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Poisťovne tlačia na nemocnice, aby robili výkony najmä lacnejšou jednodňovou chirurgiou. Ak sa dá výkon urobiť ako jednodňová chirurgia a nemocnica ho tak nerobí, VšZP jej zaplatí len toľko, ako za jednodňový.

Členovia petičného výboru proti navrhovanej generickej preskripcii liečiv upozorňujú, že tento spôsob predpisovania liekov môže ohroziť pacientov. Kritizujú aj to, že ak bude mať pacient problémy po užití lieku, bude za to zodpovedný lekár, aj keď liek odporučil lekárnik. „Hrozia komplikácie a predávkovania sa,“ povedal člen petičného výboru Peter Pekarovič. Problém majú aj dodávatelia liekov. Zavedenie predpisovania účinnej látky bez toho, aby bolo zdravotníctvo elektronizované, je podľa nich nebezpečné. Ak by bola ukončená elektronizácia, existovala by elektronická karta pacienta, kde by si lekárnik aj lekár mohli pozrieť, aké lieky už pacient užíva, alebo ktoré mali na neho nežiaduce účinky.

Podľa návrhu nemocníc by mala vláda uzákoniť poplatok za hospitalizáciu na úrovni 4 eur za deň. „V tom je strava, administratívne služby a sociálne zázemie, upratovanie, pranie a podobne,“ priblížil predseda Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Zavedenie poplatkov je podľa neho nutné, keďže pri súčasnom financovaní zdravotníctva nie je možné, aby nemocnice ďalej existovali. „Ministerstvo zdravotníctva nechce ísť cestou poplatkov, a teda finančnej záťaže chorých pacientov,“ uviedla hovorkyňa Katarína Zollerová. Petko však upozorňuje, že situácia v zdravotníckych zariadeniach sa bude ďalej komplikovať a reálne im hrozí kolaps. „Druhá rovina je, že nemocnice budú čím ďalej, tým viac rozširovať iné poplatky, lebo nemajú inú možnosť." Mnohé nemocnice pre nedostatok peňazí už s vyberaním poplatkov začali. Medzi prvými boli napríklad nemocnice v Malackách či v Košiciach-Šaci, kde si pacient zaplatí napríklad za výber operatéra či nadštandardnej izby. Niekde sa platí aj za zaparkovanie auta v areáli nemocnice či za použitie elektrickej energie. Od prvého júna sa zoznam spoplatnených služieb aj nemocníc, ktoré budú vyberať poplatky, môže ešte rozšíriť. Asociácia nemocníc chce totiž svojich šesťdesiatich členov vyzvať, aby aj oni začali vyberať poplatky za nadštandard či prednostné vyšetrenie. "V prípade, že ambulancie vyčerpajú limit od zdravotných poisťovní, a ten vyčerpajú vždy, by za ďalšie plánované vyšetrenia vyberali poplatky za prednostné služby. Stanovené sú samosprávnymi krajmi, cena približne 10 eur za vyšetrenie,“ hovorí Petko. Nemocnice navrhujú, aby zákon, ktorý  jednoznačne stanoví, za čo sa môžu a za čo nemôžu poplatky vyberať, zároveň určil aj maximálnu výšku poplatkov. „Navrhujeme zmeniť zákon, ktorý by určil strop poplatkov, tak ako je to pri liekoch. To, čo by bolo nad tento objem, by im vrátila späť zdravotná poisťovňa," dodal Petko.

Jozef Sabol, riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave: Sme obviňovaní, že sme dlh zdvojnásobili. Je to pravda. Účtovníctvo po bývalom vedení neodzrkadľovalo realitu. Keď sme to opravili, naše 16%-né mesačné zadlžovanie je dnes aj po znížení platieb poisťovní na 32%-ách. Každý mesiac tvoríme nový dlh vo výške zhruba 4 mil. eur. Dlh sami nezvládneme. Ceny od poisťovní sú pre nás nevyhovujúce. Nedokážeme z nich uhradiť zdravotnú starostlivosť. Vláda musí zadefinovať, ako sa bude financovať zdravotníctvo.
Najväčší problém nie je v počte lôžok, ale v platbe za liečbu. Doteraz to bolo tak, že všetky výkony boli platené ako ukončená hospitalizácia. Bez ohľadu na to, aký bol zákrok drahý. Išlo o počet dní v nemocnici. Pri niektorých sme prerobili, ale čiastočne sme si to kompenzovali výkonmi, za ktoré sme dostávali viac, ako nás stáli. Teraz však poisťovne zrážajú ceny najlacnejších výkonov, z ktorých sme hradili drahé výkony. Sme za to, aby sa platilo za výkony, ale nech sú správne ohodnotené. Dnes neexistuje štandardizácia. Príjmy nám klesli od VšZP. Dôvera nám ich zatiaľ neznížila. Keď zaplatíme mzdy a lieky, je to 130% z toho, čo nám zaplatí poisťovňa. Celkovo sa nám podarilo znížiť náklady o 2,5%. Keď si porovnáme náklady v rokoch 2010 a 2011, stúpli nám len na mzdy - o 5%. Vyplýva to z kolektívnej zmluvy.
Je tu veľa nemocníc, ktoré neefektívne odoberajú peniaze zo systému. Navrhovali sme, aby ostali štyri koncové - univerzitné a fakultné nemocnice v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici a Bratislave. Ostatné môžu ísť na trhový systém, kde by patrili pod župy a museli by ukázať opodstatnenosť. V niektorých sú oddelenia využívané na 30 až 40%.