Dlhy v zdravotníctve sa zvyšujú živelne. Niektorí veritelia už strácajú trpezlivosť a hrozí aj odpredaj pohľadávok. "Počítame s tým, že nemocnice tento rok vytvoria nový dlh, asi o 100 miliónov eur vyšší, ako sme pôvodne rátali“, povedal štátny tajomník MF SR Vladimír Tvaroška. „Dlh sa nám nepodarilo zastaviť, a to je jedno z rizík tohtoročného rozpočtu,“ tvrdí. Nemocnice sa podľa analytika INEKO Petra Goliaša zadlžujú aj preto, že nie sú pod vedením manažérov a riaditelia sa menia každé štyri roky. „Štát im nedáva prísne rozpočtové kritériá,“ povedal. Chybu vidí aj v tom, že im štát vždy sľuboval istú formu oddlženia.

Poslanec za MostHíd Tibor Bastrnák chce, aby zdravotné poisťovne museli platiť aspoň 80% zisku na vytvorenie svojho rezervného fondu. Má vykrývať dočasné straty poisťovní. Platiť majú dovtedy, kým rezerva nedosiahne najmenej výšku 3% poistného, ktoré sa prerozdeľuje medzi poisťovne. Takýto systém naplnenia rezervného fondu by bol podľa Bastrnáka spravodlivejší ako vládny návrh, lebo by zohľadňoval počet poistencov. Rezortu sa Bastrnákova zmena nepáči: „Môže byť bariérou pre vstup nových poisťovní na trh, čo je v rozpore s vyhlásením vlády.“ Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH totiž navrhol, aby si mohli poisťovne vyplatiť zisk, ak budú mať v rezervnom fonde aspoň 20% z ich základného imania.

Slováci dali v minulom roku (2010) do zdravotníctva priamo z vlastných vreciek 1,203 mld. eur (tzv. out-of-pocket payments). Rok predtým to bolo 1,145 mld. eur. Ide o všetky platby obyvateľstva za tovary a služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako napríklad doplatky za lieky alebo za nadštandard v nemocnici. Medziročne sa tak úroveň súkromných zdrojov v zdravotníctve zvýšila o 58,6 mil. eur, čo predstavuje nárast o 5,1 %. Vyplýva to z informácií Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Celkové disponibilné zdroje zdravotníctva predstavovali v uplynulom roku 4,904 mld. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to viac o 2,1 %. Podiel reálnych zdrojov financovania zdravotníctva na HDP bol 7,4 %. V roku 2009 to bolo 7,3 %.
Údaje za rok 2009
Údaje za rok 2008

Podľa generálneho riaditeľa VšZP Mariána Faktora je jednodňová zdravotná starostlivosť svetovým trendom už niekoľko rokov. Slovensko podľa neho za týmto trendom ale významne zaostáva. "Len 10 až 15% výkonov sa u nás realizuje formou jednodňovej starostlivosti, vo vyspelých krajinách je to 60 až 90% v niektorých odbornostiach," podotkol. VšZP v informovala, že jej revízia ukázala, že pacienti po operáciách ostávali na niektorých oddeleniach zbytočne dlho. Ak sa začne do praxe tlačiť jednodňová starostlivosť, podľa poisťovne sa tak skráti doba čakania na zákrok u ostatných pacientov. Jednodňová chirurgická liečba je pre pacienta výhodná aj z pohľadu zníženia rizika možných nozokomiálnych nákaz získaných na oddelení. Gynekológ Roman Procházka z Lekárskeho odborového združenia pripomína, že vyspelé krajiny majú na rozdiel od Slovenska na poskytovanie jednodňoviek adekvátne podmienky. "Áno, v Anglicku ide pacientka hneď po pôrode domov, ale mimo nemocnice má zabezpečené sociálne služby, je tam možnosť lekára, ktorý ju skontroluje a podobne. U nás je takáto starostlivosť absolútne v deficite," povedal.

Časť lekárov navrhuje nalievanie ďalších peňazí do zdravotníctva, pričom zároveň odmieta takmer všetky zmeny potenciálne vedúce k väčšej efektívnosti a transparentnosti systému. Najväčší problém slovenského zdravotníctva pritom nie je v nedostatku peňazí, ale v ich neúčelnom používaní, čo dokumentujú aj medzinárodné štúdie a štatistiky. Chybou by bolo ignorovať fakt, že zdravie má svoju cenu, resp. náklady obetovanej príležitosti a žiaden zdravotnícky systém, ktorý chce byť čo najprínosnejší pre občana, si pri obmedzených zdrojoch nedovolí zlepšovať zdravotný stav za akúkoľvek cenu.