Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik tvrdí, že lekári v nemocniciach, ktoré sa zmenili na akciové spoločnosti, zarábajú približne o 400 EUR a zdravotné sestry o 100 EUR viac ako lekári, resp. sestry v príspevkových organizáciách.
"Nie je pravda, že lekár v akciovej spoločnosti zarobí o 400 EUR viac. Za prvý štvrťrok v roku 2011 dosiahol priemerný plat lekára bez príplatkov v akciovej spoločnosti 1609 EUR, kým vo fakultnej nemocnici 1589 EUR, čiže tam je rozdiel 20 EUR. Minister zavádza verejnosť aj v prípade zdravotných sestier, ktoré dokonca zarábajú v nemocniciach akciovkách ešte menej ako vo fakultných nemocniciach," tvrdí predseda Slovenského odborového zväzu Anton Szalay, ktorý vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií o priemerných platoch v zdravotníckych zariadeniach za prvý štvrťrok 2011.
"Ministerstvo zdravotníctva pri informovaní o platoch lekárov vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií za celý rok 2010 a za prvý štvrťrok 2011. Rozdiel v platoch lekárov pracujúcich v akciových spoločnostiach a príspevkových organizáciách, ktoré patria pod ministerstvom zdravotníctva - priemerná mzda vrátane náhrad za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, brannej pohotovosti a bez paušálnych náhrad, za prvý štvrťrok 2011 je 352,23 EUR. Za rok 2010 bol podľa odhadu rozdiel 397,92 EUR," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Nemocnice sa budú oddlžovať inak ako v roku 2003, nemá to byť pokračovanie Veriteľa. „Postup samotného oddlženia spôsobom Veriteľa naráža na prekážky, ktoré by celý proces predĺžili a skomplikovali,“ povedala hovorkyňa MZ SR Katarína Zollerová. Úlohou komisie pre oddlženie bude rokovať s najväčšími veriteľmi nemocníc a dohodnúť odpustenie úrokov z omeškania, pokút a iného príslušenstva. Okrem toho má mať na starosti aj rokovania o zľave, ktorá zníži pohľadávky. Na rozdiel od Veriteľa nebude pohľadávky od veriteľov kupovať. To budú robiť jednotlivé nemocnice. „Dohoda o vyrovnaní bude predmetom rokovania riaditeľa zdravotníckeho zariadenia a veriteľa,“ povedala Zollerová. Dlhy budú uhradené cez štátnu pokladnicu. Peniaze sa budú uvoľňovať len so súhlasom komisie. Riaditeľov budú kontrolovať skupiny, ktoré vytvoria Slovenská konsolidačná a ministerstvo zdravotníctva. Tie budú overovať konkrétne podklady na oddlženie, aby sa predišlo špekulatívnemu oddlžovaniu. Napríklad fiktívnym či predraženým pohľadávkam.

Za najhlavnejšiu príčinu rastu zadlženosti štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni považujem absenciu tvrdých rozpočtových obmedzení, t.j. prísnych pravidiel v hospodárení zdravotníckych zariadení, ktoré by limitovali zdrojmi nekryté výdavky. Dozaista i "historické" vedomie, že štát beztak oddlží svoje nemocnice, neprispieva k motivácii riaditeľov nemocníc sa do "poslednej kvapky krvi" snažiť o vyrovnané hospodárenie. Štátnym nemocniciam navyše chýba tak potrebný stabilný manažment, keďže do riadiacich funkcií sa mnohokrát dosadzujú politickí nominanti, ktorí majú krátku "životnosť" a nerozmýšľajú dlhodobo strategicky. Problémom je tiež stav, že univerzitné a fakultné nemocnice si uvedomujú, že sú až príliš veľké a dôležité na to, aby ich štát nechal zbankrotovať, a to nehrá v prospech vyjednávacej sily veriteľov, Sociálnu poisťovňu nevynímajúc, ktorá navyše na rozdiel od iných veriteľov nemôže nemocniciam obmedziť napríklad dodávku liekov, zdravotníckeho materiálu či vody a elektriny.

Marián Faktor, gen. riaditeľ VšZP: „Desiatky oddelení nemali dosť lekárov a sestričiek. Často sú tam lekári s čiastočnými úväzkami alebo pracujú zároveň v súkromných ambulanciách. Nedostatky si priznali aj nemocnice. Niekedy zamestnanci ako dôvod zachovania oddelenia povedali, že sa tam pacienti radi vracajú. No my chceme, aby ich vyliečili, a aby sa tam nemuseli vracať. Pacienti budú niekedy musieť ďalej cestovať, ale pôjdu za vyššou kvalitou. Aj doteraz za náročnejšími výkonmi cestovali.“ Pri odzmluvnení sme vedeli „pri každom oddelení povedať, koľko je tam zamestnancov, pacientov, s akými chorobami, aké majú prístroje, koľko je tam komplikácií, prekladov ale aj to, kam z nemocnice pacienti odchádzajú. Samozrejme, posudzovali sme aj dostupnosť.“

Branislav Sepeši, radiačný onkológ z Banskej Bystrice: „Stále chcú všetci do zdravotníctva viac peňazí. Ja tvrdím, že bez reformy si rezort viac peňazí nezaslúži. Predstavte si, že zdravotníctvo je loď na rieke, ktorá reprezentuje financie. Pri plavbe naráža na problémy, ktoré možno zobraziť ako skaly na dne rieky. Čo sa s tým dá robiť? Môžeme naliať viac vody, aby sa zdvihla hladina. Videli sme to niekoľkokrát na oddlžovaní zdravotníctva, ktoré nakoniec nič nevyriešilo. Alebo sa môžeme snažiť tie skaly z dna povyťahovať. Objavila sa snáď v médiách takáto požiadavka? Nie. Žiadosti na dolievanie vody sa však ozývajú zo všetkých strán.“
„Dzurindova vláda urobila obrovskú chybu, že zrejme pod tlakom verejnosti stopla zmenu nemocníc na akciové spoločnosti. Keby vtedy dotiahli reformu do konca, mali by sme dnes vyriešených množstvo vecí. Nemocnica ako akciová spoločnosť
by musela pracovať efektívnejšie. Už by sa nemohlo plytvať pri samotnom výkone zdravotnej starostlivosti, nemohli by sa kupovať prístroje tak predražene, nemohli by byť také obrovské straty pri liekoch.“