Po roku znovu ďalšie oddlžovanie nemocníc

Peter Madro, Hospodárske noviny:
Na oddlženie nemocníc pôjde vyše pol miliardy. Záruk zatiaľ niet. Zažili sme to už štyrikrát a zažijeme aj piaty raz. Slovensko sa opäť nevyhne finančnej injekcii do nemocníc. Za posledných 20 rokov pritom na ich oddlženie išlo už 1,7 miliardy eur, posledná nedávna vlna mala objem 588 miliónov, teraz dostal Krajčí od Hegera 575 miliónov. Všetky oddlžovania boli pritom s prísľubom, že to bude naposledy. Ešte v lete Krajčí s Hegerom hovorili, že to pôjde ruka v ruke s reformou zdravotníctva. SaS sa zase prsila, že oddlžovania povolí len vtedy, ak prejde dlhová brzda nemocncí. Žiadne legislatívne zmeny však neprešli.

• Je oddlženie správny krok? ako ho treba urobiť a s čím musí byť sprevádzané?
• Čo budú záruky toho že sa to nebude opakovať?
• Aké by mali byť podmienky oddlžovania?
• Nemocnice v dlhoch nemajú šancu investovať do inovácií, dokážu sa niekedy z tohto dostať? Nemocnice najviac míňajú na personálne mzdy a opravy starých budov a predtým nemajú šancu ujsť.

Dušan Zachar, INEKO:
Tak často sa opakujúce oddlžovania v takom obrovskom objeme už treba považovať za bohužiaľ očakávanú náhradu financovania časti nemocničného sektora. Treba to prirátavať k celkovým verejným zdrojom v zdravotníctve. Je to ale neefektívny a nesystémový spôsob, ešte viac zvyšujúci tzv. morálny hazard do budúcnosti. Veď máme eklatantný príklad z ostatného oddlženia, kedy sa po ňom ešte zvýšilo tempo zadlžovania nemocníc a medzi neplatičov pribudli aj také nemocnice, ktoré sa dovtedy snažili svoje záväzky plniť. Odkladá sa tým aj potreba systémového a odborne poctivého pohľadu na to, koľko dostávajú a koľko míňajú nemocnice, či to stačí, a aké výsledky, akú kvalitu, dostupnosť a efektivitu zdravotnej starostlivosti za to dostáva spoločnosť.

Je to aj veľmi nespravodlivé voči tým ústavným zariadeniam, ktoré hospodária vyrovnane a sú medzi nimi aj štátne, pološtátne či samosprávne nemocnice. Tie na dodatočnú injekciu nemajú nárok, lebo netvoria dlhy. Koľko z nich si nabudúce už povie, že nebude viac škrtiť výdavky a čeliť možno aj nespokojnosti z radov zamestnancov, nižšej popularite a väčším politickým tlakom a pod. a popustí uzdu v hospodárení v presvedčení, že im štát, teda platcovia daní aj tak dlhy vyrovnajú v čoskorej budúcnosti?

Ak nenadobudnú poskytovatelia, politici a iní aktéri v zdravotníctve presvedčenie, že ide o skutočne posledné oddlženie, a že v prípade tvorby ďalších strát a dlhov prídu tvrdé sankčné konzekvencie, tak sa oddlžovania budú periodicky opakovať. Účinná, vymáhateľná, a nie bezzubá dlhová brzda musí byť tou prvou esenciálnou zárukou. Ale samotná nemusí stačiť.

Z vyjadrenia bolo citované 26.11.2020 v článku Hospodárskych novín.