O konfliktoch záujmov aktérov liekovej politiky

Veronika Folentová, denník SME:
Dobry den, mala by som jednu otazku. Ide o kategorizacnu komisiu a mozne konflikty zaujmov. Ide o dvoch ludi – Adam Hloska a Rastislav Pullmann. Obaja boli vymenovani do kategorizacnej komisie (KK) pre lieky. Obaja vsak predtym robili vo farmceutickom biznise. Z kategorizacnej komisie odisli. Napriek tomu vsak su na MZ SR :
SEKCIA FARMÁCIE A LIEKOVEJ POLITIKY: MUDr. Adam Hlôška
Odbor kategorizácie, cenotvorby a liekovej politiky: PharmDr. Rastislav Pullmann
Pritom na MZ SR maju pravomoc o liekoch vyraznejsie rozhodovat ako v KK (nielen o cenach, ale aj o celkovom nastaveni systemu). Chcela som sa spytat, ci je podla vas v poriadku, ze ostali na MZ SR, aj ked museli odist z KK.
Mali by takyto ludia rozhodovat o liekoch?
Nie su v konflikte zaujmov?
Kto moze viac pomoct alebo poskodit farmaceutickym firmam (vybranym, spriaznenym)? Clen KK alebo sef liekov na MZ SR?

Dušan Zachar, INEKO:
Nemyslím si, že by odborníci pracujúci v minulosti vo farmaceutickom priemysle mali byť a priori diskvalifikovaní z práce pre štát v rámci liekovej politiky. Samozrejme, v takýchto prípadoch tu existuje väčšie riziko konfliktov záujmov. Na to si treba dávať pozor a zverejňovať možné konflikty záujmov zainteresovaných, na čo myslí čiastočne aj legislatíva. Informovaná verejnosť môže totiž ľahšie odkontrolovať, či boli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov. Ak áno, vtedy treba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti a odvolanie verejného funkcionára a jeho umiestnenie na pomyselnú čiernu listinu.

Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených odborníkov.

Komentár písaný 3.10.2012 pre denník SME.