O lekárenských sieťach

Marcel Lincényi, Zdravotnícke noviny:
pripravujem analýzu prehľadu vlastníctva lekární na Slovensku, ktorá je pokračovaním seriálu Trh zdravotníckych služieb (prehľad zdravotných poisťovní prinášame v 33 čísle ZdN) a ponúkam Vám priestor pre vyjadrenie. Pomocné otázky:

Z 2000 lekární je 300 sieťových lekární. Je to málo, alebo dosť? Je pre pacienta a slovenský trh pozitívom, alebo negatívom, že máme povolené sieťové lekárne?
Myslíte si, že by siete lekární Mirakl, Schneider, Sunpharma, Farmakol atď. mali rozširovať svoje portfólio, aby to obohatilo trh?
Kto je podľa vás kľúčovým hráčom na poli lekárenstva?
Ako vnímate informácie, že spoločnosť Penta, ktorá je významným hráčom na zdravotníckom trhu, postupne skupuje aj lekárne?
Mali by byť zavedené demografické a geografické kritéria pre otvorenie novej lekárne na Slovensku?

Siete lekární na Slovensku

Prevádzkovateľ Názov Počet lekární

Mirakl (Penta) Dr. Max 177

Schneider 38 (od r. 1994)

Sunpharma Group Sunpharma 37 (od r. 1994)

Farmakol Farmakol 54

Dokopy verejných lekární 2000

Poznámka: spracované na základe dostupných údajov

Dušan Zachar, INEKO:

Bez nároku na úplnosť považujem za verejný záujem v lekárenstve najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemám dojem, a absencia hodnoverných analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR tento názor potvrdzuje, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Ani Protimonopolný úrad SR nekonštatuje, že by prevádzkovateľ najsilnejšej lekárenskej siete – Dr. Max – spoločnosť Penta, ktorá vlastní necelých 9% lekární na Slovensku, disponovala takým dominantným postavením, ktorého dôsledkom by boli významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na trhu.

Mnohé siete lekární naopak prispievajú k lepšej dostupnosti lekárenských služieb napríklad i tým, že plnia vo večerných hodinách, kedy sú ostatné lekárne už zatvorené, často de facto funkciu pohotovostných lekární. Mnohí prevádzkovatelia “malých” lekární tvrdia, že ich reťazce vytláčajú z trhu. Je to prirodzený jav, ktorý sledujeme aj v iných odvetviach hospodárstva, pričom však nemusí byť v neprospech pacienta. Ak malé lekárne nevedia držať krok so sieťovými v cenovej oblasti, tak musia nájsť medzeru na trhu a musia si pacienta udržať inými nefinančnými benefitmi, napríklad kvalitnejším poradenstvom, osobným prístupom a službami našitými na mieru konkrétneho pacienta, ktoré sieťové lekárne nedokážu poskytovať. Víťazom v takomto konkurenčnom boji a súťaži by mal byť potom pacient.

Každé zavádzanie regulácií v akomkoľvek odvetví by malo byť dostatočne zdôvodnené, podporené argumentmi a malo by byť v súlade s verejným záujmom. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Zavádzanie nových plošných regulácií, ktoré by obmedzovali otvorenie novej lekárne plnením demografických či geografických kritérií, by preto bolo v súčasnosti, keď nie je zrejmé, že by bol ohrozovaný verejný záujem pri poskytovaní lekárenských služieb, kontraproduktívne. Doplatili by na to samotní pacienti znižujúcou sa dostupnosťou a kvalitou služieb lekární a paradoxne aj malí prevádzkovatelia lekární, ktorí by mohli oveľa ťažšie vstupovať na trh a konkurovať veľkým sieťam.

Komentár bol uverejnený 4.10.2012 v Zdravotníckych novinách.