James Killick, Axel Schulz, Anthony Dawes
The Stockholm Network Experts’ Series on Pharmaceutical Intellectual Property Rights, Stockholm Network, 2008

Farmaceutický priemysel v Európe podlieha špeciálnemu režimu ochrany duševného vlastníctva, ktorý zabezpečuje návratnosť nákladov farmaceutických firiem na vývoj nového lieku počas doby trvania patentu. Chráni ich tak pred výrobcami lacnejších generických liečiv, ktorí nemusia podstupovať v priemere vyše 15-ročnú tortúru od začiatku vývoja, cez testovanie až po patentovanie originálneho lieku.

Zoltan Kalo, Elizabeth Docteur, Pierre Moïse
OECD Health Working Papers No. 31, OECD, February 2008

Výdavky na lieky tvoria na Slovensku najvyšší podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo v štátoch OECD. Financovanie liekov je založené najmä na verejnom sektore, na priame platby pripadá len štvrtina výdavkov na lieky. Pri rozhodovaní o tom, či liek bude dotovaný z verejných zdrojov, sa nezohľadňuje jeho efektívnosť.

Sabine Vogler [et al.]
Gesundheit Österreich GmbH / Geschäftsbereich ÖBIG, Vienna, June 2008

Analýza porovnáva systémy určovania cien liekov v 27 európskych krajinách. Vo výraznej väčšine z nich sa využíva tzv. externé referencovanie, čiže stanovenie cien pre domáci trh na základe porovnania s cenami v zahraničí. Čoraz rozšírenejším sa stáva tzv. vnútorné referencovanie, čiže vzájomné porovnávanie cien liekov na domácom trhu (a následne stanovenie ceny ako aj výšky doplatku pacienta) podľa množstva a ceny účinnej látky potrebnej na dennú liečbu. Pri určovaní doplatkov pacienta je zaujímavý systém Dánska a Švédska, kde pacienti platia zo začiatku plnú cenu lieku, avšak postupne s rastúcou spotrebou sa výška ich doplatkov znižuje.

Francesca Colombo, Nicole Tapay
OECD Health Working Papers No. 11, OECD, March 2004

Na Slovensku je väčšina výdavkov na zdravotníctvo financovaná z verejných zdrojov, zvyšok tvoria súkromné priame platby. Súkromné poistenie neexistuje. Ak má byť zavedené súkromné poistenie, je potrebné jasne definovať služby, ktoré majú byť poistené povinne a ktoré dobrovoľne, ako aj právne oddeliť subjekty poskytujúce povinné a dobrovoľné poistenie.

Reálnymi zdrojmi nekryté zvyšovania miezd lekárov v minulosti boli jednou z najzávažnejších príčin rastu zadlženosti zdravotníctva. Negatívne dôsledky pociťujeme dodnes. A pociťujú ich aj samotní lekári v nemožnosti rýchlejšieho a výraznejšieho zvyšovania ich platov. Lenže splnenie ich dnešných požiadaviek, ktoré sú nad možnosťami verejných financií, by priblížilo Slovensko ešte väčšmi ku "gréckej ceste". Protestujúci lekári ako keby nechceli vidieť, že si sami pília konár pod sebou. Aj keby si tentoraz svojím nátlakom vynútili neprimerané zvýšenie miezd, bude to len a len za cenu ďalšieho zadlženia nemocníc, a tým pádom aj horších pracovných a mzdových podmienok lekárov v budúcnosti. Bolo by to teda len krátkodobé "víťazstvo" LOZ, ktoré môže paradoxne vyústiť ešte do skoršej potreby privatizácie nemocníc zachraňujúcej ich pred totálnym kolapsom kvôli obrovským dlhom. Protest LOZ tak hodnotím ako medvediu službu celému zdravotníckemu sektoru a je mi ľúto, že stratu dôvery verejnosti v lekársky stav pocítia aj neprotestujúci lekári.