Stockholm Network Research Team, July 2008

Hlavná príčina štrukturálnych problémov zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy je, že sa im zatiaľ nepodarilo zaviesť do svojich systémov trhové princípy súťaživosti. Ochraňovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred otvorením trhu a otáľanie s prijímaním potrebných štrukturálnych zmien je síce politicky pohodlné, nakoľko takéto činy provokujú dobre organizované záujmové skupiny v zdravotníctve. Pacienti však za to platia vysokú cenu v podobe pomalej modernizácie a zaostávania za vyspelými západoeurópskymi zdravotnými systémami.

Nicola Brandt
Economics Department Working Paper No. 612, OECD, May 2008

Nemecký zdravotnícky systém sa vyznačoval v porovnaní s krajinami OECD nadpriemerne vysokými verejnými výdavkami do zdravotníctva, pričom jeho výsledky boli len priemerné, a preto bola potrebná reforma, ktorá však skončila na pol ceste. Podarilo sa však napríklad rozhýbať trh s generikami a dosiahli sa značné úspory vo výdavkoch na lieky. Pacienti sú motivovaní odpustením doplatku, ak si vyberú alternatívny liek, ktorý je o 30% lacnejší ako referenčná hodnota.

Elizabeth Docteur, Howard Oxley
OECD Health Working Papers No. 9, OECD, December 2003

This study presents a broad overview of health-system reforms in OECD countries over the past several decades. A variety of instruments aimed at cost control have succeeded in slowing the growth of (particularly public) health-care spending over the 1980s and 1990s but these have not addressed the root causes of growth and health-care spending continues to rise as a share of GDP in most countries.

Gerald Bloom:, DFID Health Systems Resource Centre, London, March 2004

Štúdia sa zaoberá kreovaním vhodného inštitucionálneho prostredia (v širokom zmysle slova) pri poskytovaní zdravotníckych služieb súkromným sektorom, ktoré je kľúčom pri poskytovaní kvalitných služieb občanom zo stredne bohatých a chudobných krajín a tranzitívnych ekonomík. V týchto krajinách, bez vytvorenia vhodného formálneho inštitucionálneho rámca, sa v pluralitnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti stierajú hranice medzi verejným a súkromným, čo má za následok náchylnosť k prospechárskemu správaniu sa poskytovateľov, k nižšej efektívnosti a kvalite služieb.

Stéphanie Guichard
Economics Department Working Papers No. 405, OECD, October 2004

Portugalská reforma zdravotníctva iniciovaná v roku 2002 neopakovala pozvoľný postup ako pri predošlých reformných zmenách, ale zvolila „šokovú terapiu“, ktorá mala docieliť, aby sa zmeny stali nezvrátiteľnými. Zámerom reformy bolo kvalitnejšie verejné zdravotníctvo pri nezvyšovaní nákladov a redukcia nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo zo strednodobého hľadiska.