Dušan Zachar prednášal 17.5.2015 na seminári Moderné zdravotníctvo, ktorý zorganizovala Asociácia UNIVERSUM v spolupráci s Konrad Adenauer Stiftung. Jeho prednáška sa týkala nutnosti zvyšovať v zdravotníctve transparentnosť (verejného obstarávania, cien, dát o kvalite zdravotnej starostlivosti) a následnú verejnú kontrolu ako odpoveď na vysokú informačnú asymetriu, ktorá sťažuje hľadanie čo najefektívnejšieho využívania obmedzených verejných zdrojov. Neefektívnosť spôsobuje horšie zdravie a niekedy aj smrť ľudí.

Podľa údajov MZ SR sa medziročne prehĺbila, a nie znížila strata 13 fakultných a univerzitných nemocníc, takže hovoriť o nejakom finančnom konsolidovaní štátnych nemocníc nie je úplne namieste. Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice proti oneskoreným platbám, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012 než s rokom 2013. V priebehu roka 2012 narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR, zatiaľ čo v minulom roku prišlo k väčšiemu nárastu – o 87,4 mil. EUR, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej smernice.

Rozhodnutie o tom, ci plne preplacat ockovaciu latku proti HPV z verejného zdravotného poistenia, by nemalo byt, pokial mozno, politickym rozhodnutim, na ktore urcite tlacia rozne zaujmove skupiny, ale malo by byt vysledkom, pokial mozno nezavislych farmako-ekonomickych analyz a dalsich posudeni, ktore by mali dat odpoved na to, ci sa to oplati. Suma, ktora sa vyuzije na preplatenie vakcinacie proti HPV, musi byt totizto zakonite zobrata inde, a preto treba velmi vazne posudzovat alternativne naklady.

Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej segmentácie a špecializácie je na Slovensku potrebná. Rozhodovanie o tom de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.

Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti je na Slovensku potrebná. V ideálnom prípade, ak by dostatočne dobre fungovala súťaž medzi viacerými zdravotnými poisťovňami a štát by aktuálnou podobou legislatívy neznemožňoval uskutočňovať vo väčšej miere racionalizačný proces (minimálna a koncová sieť, minimálne mzdové nároky, minimálne materiálnotechnické a personálne normatívy a pod.), a ak by boli dostupné dáta o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak v takom prípade by bolo prirodzenejšie a asi aj efektívnejšie, aby túto optimalizáciu postupne vykonávali zdravotné poisťovne cez selektívne zazmluvňovanie poskytovateľov. Keďže však mnohé z týchto atribútov chýbajú, môže snaha MZ SR diferencovať súčasné nemocnice priniesť ovocie vo zvýšenej kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká.