Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti.Tým smerom by mala ísť aj reprofilizácia niektorých nemocníc.

Všeobecný súd EÚ rozhodol, že v zmysle pravidiel EÚ pre štátnu pomoc majú byť zdravotné poisťovne vnímané ako podniky, a preto musí Európska komisia (EK) posúdiť, či navyšovania základného imania, splácanie dlhov či ostatné dotácie zo strany štátu pre štátnu Spoločnú zdravotnú poisťovňu a VšZP v období rokov 2003-2010 nebolo nepovolenou štátnou pomocou. V kontexte tohto rozsudku by mal minister zdravotníctva s už avizovaným navyšovaním základného imania VšZP počkať aspoň do rozhodnutia EK, keďže sa nedá vylúčiť, že selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nepovolená štátna pomoc.

Slovensko sa za rok posunulo v rebríčku EuroHealth Consumer Index 2017 vpred z 23. na 13. miesto, hneď za Švédsko, ale pred Česko, ako aj Veľkú Britániu. Takýto kolosálny posun však podľa nás nie je vysvetliteľný skutočným stavom a zmenami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nie sú také výrazné, nie sú reformného charakteru a predstavujú skôr čiastkové vylepšenia, a nie zmenu systému.
Prekvapujúci posun Slovenska v rebríčku vznikol ako dôsledok súhrnu okolností: faktické chyby, subjektívne menej kritické hodnotenie v dotazníkovom prieskume národných pacientskych organizácií, metodické úpravy, ale aj nepopierateľný reálny progres, ktorý bol však s veľkou pravdepodobnosťou predošlými faktormi v rebríčku nadhodnotený.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker by mal s plánovaným navýšením základného imania VšZP počkať, a to aj vzhľadom na čerstvý rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc.

Ak by museli zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov platiť aj nemocnice, je samozrejmé, že by im to nie nezanedbateľne zvýšilo personálne náklady, ktoré sa beztak každoročne zvyšujú vďaka platovému automatu, ktorý nepoznajú pracovníci už nikde inde vo verejnej správe na Slovensku. Vyššie príplatky samozrejme generujú v hospodárstve aj vyššie odvody ekonomicky aktívnych, ktoré poputujú naspäť do zdravotníctva. Ale nemusí to stačiť na kompenzáciu zvýšených personálnych nákladov a v takom prípade by mal štát pristúpiť k zvýšeniu platby za "svojich poistencov", aby nemuseli nemocnice vytvárať z titulu administratívnej zmeny nové dlhy.