Maďari včera v referende odmietli zdravotné a školské poplatky zavedené vládou premiéra Ferenca Gyurcsánya v rámci opatrení na stabilizáciu verejných financií. Účasť na referende bola neočakávane vysoká, presiahla 50 percent. Podľa prvých výsledkov hlasovalo za zrušenie poplatku u lekára, za pobyt v nemocnici a školného asi 80 percent hlasujúcich. Premiér Ferenc Gyurcsány na tlačovke po uzavretí volebných miestností oznámil, že vláda je pripravená ešte dnes predložiť parlamentu novely zákonov, ktoré nepopulárne poplatky zrušia. Všetky tri by prestali platiť od prvého apríla.

Pripravovaná vyhláška ministerstva zdravotníctva... má určovať vybavenie zdravotníckych zariadení a minimálny počet lekárov a sestier na jednotlivých oddeleniach v dennej zmene. Platiť by mala od mája. Podľa navrhovanej vyhlášky by napríklad na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (ARO) mal v dennej zmene byť na troch pacientov jeden lekár, na chirurgii by jeden lekár mal mať 15 pacientov. Šéfovia nemocníc upozorňujú, že kým s predpísaným technickým vybavením problémy nebudú, požadovaný počet lekárov a zdravotných sestier bude najmä pre malé a stredné zariadenia nedosiahnuteľný...

Zdravotné poisťovne (ZP) majú pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti iné priority... Kým súkromné ZP pripisujú v rámci kritérií indikátorom kvality váhu 50 %, štátne ZP 10 %... Personálne zabezpečenie a dostupnosť získali u ZP Dôvera, Apollo ZP, Union ZP a Európskej ZP váhu 20 %, kým u VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) 30 %. Materiálno-technické vybavenie má u súkromných ZP váhu 10 % avšak u VšZP a SZP 30 %. Rozdielna je pritom aj celková suma, ktorú musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dosiahnuť, aby s ním zdravotná poisťovňa zmluvu uzatvorila. Súkromné ZP stanovili túto hranicu na úrovni 75 %, štátne na úrovni 90 %.

Kritérium	Váha
	VšZP, SZP	Dôvera, Apollo, Union, Európska ZP
Kvalita	10%	50%
Personálne zabezpečenie	30%	20%
Dostupnosť	30%	20%
Materiálno-technické vybavenie	30%	10%

Pacienti sa dočkali od januára namiesto zlacnenia liekov vyšších cien. Zdraželi viaceré voľnopredajné lieky... Zdražovanie voľnopredajných liekov nepriamo spustilo januárové zavedenie degresívnej marže. Drahším liekom sa jej zavedením znížila obchodná prirážka a, naopak, lacnejším sa marža mala zvýšiť. Marža sa však zaviedla len pri liekoch, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia, a nedotkla sa voľnopredajných, čím sa uvoľnila tvorba ich cien... Zavedenie degresívnej marže nepocítili veľmi pacienti ani pri liekoch na recept. Drahým receptovým liekom sa síce znížila cena, výška doplatku pre pacienta však zostala v mnohých prípadoch rovnaká ako vlani alebo dokonca vyššia. „Výška spoluúčasti pacienta na celkovej cene lieku však nie je odvodená z celkovej ceny lieku tak, ako je to v niektorých krajinách, a preto aj pri drahom lieku, ktorého celková cena klesla, výška doplatku pacienta mohla zostať rovnaká alebo sa zvýšiť," uviedol (Štefan Krchňák zo Slovenskej lekárnickej komory). Zavedením marže tak ušetria zdravotné poisťovne.

Analytici, ktorí sa venujú zdravotníctvu, považujú systém odporúčacích lístkov za bežný spôsob, ako znížiť dopyt po lekároch špecialistoch alebo obmedziť pobyty v nemocniciach... Minulá vláda sa snažila znižovať ošetrenia u špecialistov 20-korunovými poplatkami. Nevýhodou odporúčacích lístkov napriek tomu, že sú zadarmo, je strata času. „Pre zamestnaných ľudí sú už pri štvrťhodine čakania náklady vyššie ako tých 20 korún,“ povedal analytik Tomáš Szalay. Lekár stráca zase tým, že má menej času na tých, ktorých dokáže ošetriť sám. A zdravý človek môže v čakárni ochorieť.