Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richard Demovič: Zdravotnícke zariadenia predminulý rok poskytli zdravotnú starostlivosť nad rámec kontraktov, ktoré mali dohodnuté s poisťovňami, v sume 2,345 miliardy korún. A táto im nebola uhradená. Poisťovne im tieto výkony síce uznali, ale nezaplatili za ne, lebo boli nad rámec zmluvy. Poisťovne pritom vykázali zisk takmer dve miliardy korún. Keď si to teda porovnáme, že niekto vytvorí dvojmiliardový zisk, ale nezaplatí 2,345 miliardy, tak to ide proti logike.

Zdravotné poisťovne nedostali načas takmer pol miliardy korún, ktoré im mali doplatiť ich klienti. Podľa výsledkov vlaňajšieho zúčtovania zdravotného poistenia predstavovali celkové nedoplatky vyše 1,35 miliardy korún, poistenci však zaplatili len 915 miliónov. Tretinu nedoplatkov teda podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ľudia neuhradili.

Viac ako polovica (praktických lekárov) je dnes už v dôchodkovom veku. Na miesto penzistov neprichádzajú mladí, nemocnice ich totiž pre prax nepripravujú... Ak chce mladý lekár robiť praktika pre dospelých, musí počas troch rokov prejsť interným, chirurgickým či gynekologickým oddelením v nemocnici. Tá si však nemôže dovoliť dávať mzdu a odvádzať poistné za lekára, ktorý po skončení povinnej praxe odíde a otvorí si vlastnú ambulanciu... Rezort chce zatiaľ situáciu riešiť tak, že z eurofondov ponúka na výchovu praktických lekárov štrnásť miliónov korún... Podľa lekárov však peniaze nepomôžu, ak sa nezlepší imidž praktikov... Dnes totiž praktický lekár nemá takmer nijaké kompetencie. Nemôže predpisovať potrebné množstvo liekov ani robiť jednoduché odborné zákroky a vyšetrenia.

Všeobecná zdravotná poisťovňa pri zvýšení platieb za zdravotnícke výkony uprednostnila štátne – fakultné nemocnice. Tým pridala až 40-percetný balík, zatiaľ čo malým a stredným nemocniciam, ktoré patria pod samosprávu a súkromný kapitál, pridali len o desať percent viac. To podľa šéfa Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka spôsobilo, že nemohli svojim zamestnancom – na rozdiel od fakultných nemocníc – navýšiť platy podľa ich požiadaviek. „Štátne nemocnice sa naďalej zadlžujú, čo si my nemôžeme dovoliť, a preto nemôžeme zvýšiť mzdy.“ Keď priemerný plat zdravotníka z fakultnej nemocnice dosahuje zhruba 24-tisíc korún, v menšej „samosprávnej“ nemocnici je to len 18-tisíc korún.

Podľa návrhov, ktoré po tvrdom koaličnom boji odklepla česká vláda, si pacient bude môcť na svojom zdraví doslova zarobiť. Reforma z dielne ministra zdravotníctva Tomáša Julínka vytvorí sporivé účty pre platiteľov zdravotného poistenia. „To, čo v danom roku nespotrebujete, sa na tento účet presunie. Peniaze sa potom môžu použiť na zaplatenie poplatkov u lekára za vyšetrenie, lieky, pohotovosť či hospitalizáciu,“ vysvetlila pre HN Julínkova poradkyňa Henrieta Maďarová, ktorá sa podieľala aj na príprave našich reforiem.