Výška dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva dosiahla k 31. máju tohto roka 5,984 mld. Sk (198,6 mil. €). Ku koncu minulého roka sa pritom zadlženosť týchto zariadení pohybovala na úrovni 5,842 mld. Sk (193,9 mil. €). Za päť mesiacov tak podľa údajov rezortu stúpol dlh štátnych nemocníc o necelých 150 mil. Sk (4,979 mil. €).Za celý vlaňajší rok vzrástol o 1,407 mld. Sk (46,7 mil. €).

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce pacientom, lekárom ako aj lekárnikom pomôcť pri hľadaní generických liekov. Na svojej internetovej stránke sprístupnilo eurokalkulačku s funkciou vyhľadávania generickej náhrady. Generiká sú pritom lieky, ktoré majú rovnakú účinnú látku, sú rovnako bezpečné a účinné ako originálne lieky, ale sú dostupné s nižším alebo žiadnym doplatkom pacienta. Výmena originálneho lieku za generikum sa nazýva generická náhrada.

Ministerstvo zdravotníctva nevysvetlilo, prečo existujú rozdiely v konečných cenách konkrétnych liekov na Slovensku a Česku, a prečo za ne poisťovne u nás platia viac. Eva Slováková z komunikačného odboru ministerstva len povedala, že porovnávať úhrady v jednotlivých krajinách nie je objektívny parameter. Analytička HPI Angelika Szalayová, ktorá bola predsedníčkou slovenskej kategorizačnej komisie a aj členkou kategorizačnej komisie v Česku, s týmto argumentom nesúhlasí. „Porovnávanie cien liekov medzi krajinami je jedným z najčastejšie používaných spôsobov regulácie cien liekov, ktorý je aj súčasťou slovenského systému,“ povedala... Poradca ministra financií Martin Filko priznáva, že u nás nie sú jasné a transparentné pravidlá, ktoré by určili, ktoré lieky majú byť pustené na trh a ktoré nie, a za akú cenu... Slovensko by si podľa neho malo brať príklad z krajín ako Holandsko, Veľká Británia či Švédsko, ktoré majú stanovené pravidlá.

Ak by vláda bola čestná (teda aj dlhodobo ekonomicky efektívna), kúpila by poisťovne od ich súkromných vlastníkov za trhovú cenu. Mnohé doterajšie kroky sú však dôkazom, že štát uprednostňuje fauly pred čestným prístupom. Bez náhrady škody totiž ukrajuje z práv vlastníkov, ktoré vyplývajú z ich investície do zdravotného poistenia.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou môže podľa aktuálnych zákonov ukončiť činnosť poisťovne, ak jej platobná schopnosť klesla pod tri percentá. Po novom by však táto možnosť prešla do rúk ministra. Ten by vyhláškou určoval, aká je aktuálna hranica... Súkromné poisťovne však zatiaľ problémy s platobnou schopnosťou nemajú. Tie uvádzajú dvojciferné čísla. Inak to je pri najväčšej štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorej schopnosť platiť za svojich klientov sa už dlhšie pohybuje okolo trojpercentnej hranice. "Máme podozrenie, že Všeobecná nie je schopná plniť túto solventnosť, a preto chce ministerstvo vyrobiť gumené ustanovenie, ktoré mu umožní meniť pravidlá hry tak, aby tieto pravidlá spĺňala,“ dodáva Peter Pažitný z Health Policy Institute.