VšZP má na čakacích listinách 6145 poistencov, Dôvera približne 7-tisíc a Union 50 pacientov. Poisťovne zhodne tvrdia, že ich poistenci nečakajú napriek kríze na zákroky dlhšie ako v minulosti. Priemerná čakacia doba na plánované zákroky je vo VšZP 3-6 mesiacov. Podľa vyhlášky, ktorá od začiatku roka zjednotila a spresnila pravidlá tvorby poradovníkov na plánovanú zdravotnú starostlivosť (v oblasti implantácie kĺbov, šošoviek a chorôb obehovej sústavy), môže poisťovňa svojmu klientovi, ktorý je nespokojný s čakacou dobou, odporučiť iné zariadenie s kratším čakaním na rovnaký výkon.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje nahradiť tzv. výmenné (odporúčacie) lístky elektrickým objednávaním, špecialisti by ich najradšej zrušili hneď. „Výmenné lístky sú nezmysel. Ich zavedením sa pacientom znížila dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ hovorí prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco. Všeobecný lekár podľa neho ani nedokáže rozpoznať prejavy niektorých špecifických ochorení. Ak príde pacient za odborníkom diabetológom neskoro, môže mu napríklad cukrovka ohroziť život.

Európska komisia poslala Slovensku formálnu žiadosť, aby splnilo svoje záväzky, pokiaľ ide o pravidlá poskytovania náhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ. Žiadosti o vyplatenie náhrady za liečbu v inom štáte Únie sa totiž podľa Komisie slovenským pacientom neoprávnene zamietajú. Nie je to v súlade so zásadou slobody poskytovania služieb v EÚ.

Poisťovniam chýba asi miliarda eur, aby dokázali zaplatiť všetku zdravotnú starostlivosť garantovanú zákonom. Odborníci sa zhodujú, že čím skôr bude treba jasne vymedziť rozsah výkonov, ktoré uhradí zdravotná poisťovňa, a za ktoré čiastočne alebo úplne zaplatí pacient. Na rozdelenie výkonov na štandard a nadštandard je od roku 2004 vytvorená legislatíva, súčasná vláda však v tomto nekonala. Chýba katalóg výkonov, podľa ktorého by sa stanovila výška finančnej spoluúčasti pri jednotlivých diagnózach. Slováci si už teraz hradia z vlastného vrecka asi tretinu zdravotníckych výdavkov, čím sa radia zhruba do priemeru štátov OECD.

Keďže zdravotné poisťovne nie sú momentálne platným právnym rámcom nútené príliš súťažiť, a keďže súčasná vláda si zdravotníctvo predstavuje prevažne ako sféru silného štátu a minimálneho trhu, dalo by sa predpokladať, že práve štát vyvinie maximálne úsilie o to, aby sa svojimi normami pokúsil docieliť to, čo by mohol v súťaži priniesť trhový mechanizmus - transparentnosť, informovanosť poistencov a tlak na efektívnosť. Ale nestalo sa tak. Štát zlyhal. Prečítajte si, ako zdravotné poisťovne informujú o kvalite poskytovateľov.