Nemocnice, ktoré získali koncom minulého roka od štátu návratnú finančnú výpomoc, začínajú v týchto dňoch vracať úroky. Všetky z 25 podporených zdravotníckych zariadení si zvolili odklad splácania istiny o dva roky. Splatnosť úroku je do 17.6.2010. Doteraz zaslalo úroky 11 nemocníc, ktoré dohromady zaplatili viac ako 800-tis. EUR. Štát vyčlenil na oddlženie nemocníc viac ako 130,178 mil. EUR. Najviac prostriedkov požičal Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, a to 27,018 mil. EUR.

Poradca ministra financií Martin Filko hovorí, že slovenská legislatíva a regulačná prax neumožňuje výnimky z pravidiel referencovania cien liekov založené na neformálnej komunikácii gréckych inštitúcií či predstaviteľov farmaceutických firiem, a tak sa znížené grécke ceny premietnu aj do tvorby cien v SR. Okrem Grécka pripravujú zníženie svojich cien aj niektoré iné krajiny EÚ, napríklad Francúzsko, Nemecko, Írsko, Španielsko a Taliansko. „Tieto nižšie európske ceny budú použité pri stanovovaní cien na jeseň tohto roku, a v rozpočtoch zdravotných poisťovní a peňaženkách občanov sa prejavia na jar 2011,“ skonštatoval Filko. U tých liekov, kde boli grécke ceny medzi 6 najnižšími, by pritom ceny na Slovensku mohli klesnúť o 4,5%.

Počet sankcií uložených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti klesá. Kým v roku 2008 ich úrad uložil 196, v minulom roku to bolo 164. Naopak, počet podaní či sťažností od občanov stúpa. Predminulý rok ich úrad dostal 1 452, v uplynulom roku však už 1 846. Z nich však úrad vyhodnotil až okolo 80% ako neopodstatnených.

Podľa predstaviteľov slovenského farmaceutického priemyslu vydalo grécke ministerstvo hospodárstva oznam, že vzhľadom k dočasnému razantnému zníženiu cien liekov v dôsledku hroziaceho štátneho krachu by ceny nastavené v tomto krízovom režime nemali byť použité na účely referencovania v iných krajinách EÚ. MZ SR na to reagovalo, že "slovenské zákony sú v tomto prípade striktné a k zníženiu teda prísť musí. Ceny liekov na Slovensku budú potom nižšie od jari budúceho roka."

Bohužiaľ, žiadna politická strana neponúka pred tohtoročnými voľbami jeden komplexný ucelený návrh na reformu zdravotníctva. Síce sa dajú v ich volebných programoch nájsť pozitívne momenty, ktoré keby sme vybrali ako hrozienka z koláča a sústredili ich do jedného programu, tak by sme mohli hovoriť o relatívnej spokojnosti, avšak v programe každej strany vždy niečo dôležité chýba – niektorej toho chýba viac, inej menej. Spoločným znakom aktuálnych volebných programov v porovnaní s voľbami v roku 2006 (snáď s výnimkou strany SaS, ktorá napísala najkonkrétnejší a zároveň najkontroverznejší program) je nárast vágnosti a opatrnosti pri formulácii predvolebných sľubov.