Nový minister zdravotníctva Ivan Uhliarik chce zaviesť základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia. Za viacero zdravotníckych úkonov, ktoré sa doňho nezmestia, si pacienti priplatia alebo sa na ne pripoistia. Uhliarik hovorí, že ak si človek svojím správaním či nezdravým životným štýlom spôsobí ochorenie, mal by si za to zaplatiť navyše. U žien môže ísť o mikrochirurgické zákroky pri zápaloch vajcovodov, ale aj o umelé oplodnenie, ktoré dnes poisťovňa čiastočne hradí. Viac zaplatia pravdepodobne aj tí, čo dlhodobo pracujú s počítačom. Ak si jeho žiarením spôsobia krátkozrakosť alebo zápal očných spojoviek, poisťovňa im už možno nebude výkony lekára uhrádzať. Niektoré služby klinického psychológa si tiež podľa pripravovaného systému bude musieť dospelý pacient zaplatiť sám. Dospelí by mali rátať aj s tým, že za niektoré antibiotiká, napríklad na angínu, budú priplácať pri prvom či druhom predpísaní viac ako v súčasnosti. Netýkalo by sa to však dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých. Naopak, tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú, by mohli dostávať nefinančné bonusy.

Odchádzajúci minister zdravotníctva Richard Raši hodnotí svoje pôsobenie v rezorte pozitívne. Podľa neho sa podarilo udržať kvalitu zdravotníctva a taktiež ukončiť húfny odchod zdravotníkov do zahraničia.

VšZP a Spoločná zdravotná poisťovňa vykonali za minulý rok kontrolu u vyše 4-tis. poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. K najvýraznejším nedostatkom v rámci nemocníc patrilo poskytnutie ústavnej starostlivosti aj v prípade, keď stačila ambulantná liečba, či neodôvodnené preklady z oddelenia na oddelenie. V ambulantnej sfére zase dominovali nedostatky pri vedení dokumentácie, preskripcia liekov bez odporúčania odborných lekárov, ale aj duplicitné vykazovanie výkonov, alebo nedodržanie ordinačných hodín.

MZ SR predložilo Správu o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2009, v ktorej hovorí, že v roku 2009 sa celkový dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. EUR, pričom však pokles dlhov bol do výraznej miery ovplyvnený poskytnutím štátnej návratnej finančnej výpomoci niektorým (štátnym, obecným a neziskovkám) nemocniciam v celkovej výške približne 130 mil. EUR. Dlh v skutočnosti klesol jedine zariadeniam transformovaným na akciové spoločnosti a zdravotným poisťovniam.

Novela nariadenia o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť zrušila horný limit úhrad pre lekárske služby prvej pomoci. Ako minimálnu výšku úhrad za jeden bod zdravotného výkonu nová legislatíva stanovuje doteraz platné maximum, zvýšené o 20% v prípade lekárov pre dospelých a deti a dorast. Úhrada za poistenca (kapitácia), teda platba podľa počtu pacientov v obvode, bude musieť byť u dospelých najmenej o 20% a u detí a dorastu najmenej o 200% vyššia, ako bol doteraz stanovený strop. Lekári i poskytovatelia tieto zmeny zabezpečujúce navýšenie financií vítajú. Naopak ostro proti nim vystúpila zdravotná poisťovňa Dôvera. Tá sa o.i. domnieva, že stanovenie minimálnych cien pre pohotovosti nie je v súlade so zákonmi o cenách, o zdravotných poisťovniach ani s predpismi EÚ.