Lekári upozorňujú na riziká ohrozenia pacientov, ak by výber liekov bol v kompetencii lekárnikov. Tvrdia, že predpisovanie účinných látok namiesto liekov môže ľudí len ohroziť. Pacient totiž môže byť na nejakú látku alergický, o čom lekárnik nemusí vedieť. Navyše podľa nich potom lekár nemôže byť zodpovedný za liečbu, ak ani nevie, aký liek bol pacientovi vydaný. Niektorí lekárnici naopak zmenu, ktorú presadzuje ministerstvo zdravotníctva, vítajú. Podľa Asociácie lekárnikov Slovenska sa tak zvýši bezpečnosť pacienta a zamedzí sa omylom pri predpisovaní alebo vydávaní liekov s podobne znejúcim názvom.

Lekári po roku znova otvárajú otázku skrátenia ordinačného času lekárskej služby prvej pomoci. Prišli s požiadavkou, aby boli pohotovosti otvorené len do desiatej hodiny večer. Podľa Ladislava Pásztora z Asociácie súkromných lekárov ich práca na pohotovostiach vyčerpáva, je málo platená, pričom v noci sú podľa neho pohotovosti vyťažené v priemere len na 3%. Namiesto nočnej pohotovosti by ľudia podľa neho mali využívať záchranky. Záchranári však nesúhlasia. Zdôrazňujú, že ak by neboli nočné pohotovosti, mohlo by sa stať, že by sa nemuseli dostať k vážnejšiemu prípadu, pretože by museli riešiť pacientov, ktorí by za normálnych okolností išli na pohotovosť.

Súkromní lekári stále nie sú spokojní s fungovaním lekárskej služby prvej pomoci na Slovensku. Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Ladislav Pásztor sa dokonca v tejto súvislosti rozhodol obrátiť na Ústavný súd SR so sťažnosťou na porušovanie jeho ústavných práv. Problémom má byť, že je ako lekár nútený pracovať na pohotovostiach a ich poskytovateľom vytvárať zisk. „Naši lekári nie sú nevoľníci, sú otroci," zhodnotil Pázstor. Od Ministerstva zdravotníctva SR preto žiada zrušenie povinnosti zúčastňovať sa na výkone pohotovostí. Okrem iného argumentuje aj tým, že v prípade služby pracujú lekári nepretržite 32,5 hodiny. Súkromní lekári tiež navrhujú, aby bola v čase poskytovania pohotovostí zabezpečená aj lekárenská starostlivosť, alebo aby mohli lekársku službu prvej pomoci vykonávať aj lekári špecialisti.

Minister chce v budúcom roku ušetriť v štátnych nemocniciach 50 mil. EUR na liekoch, energiách a personálnych nákladoch administratívnych pracovníkov. Celková ročná úspora má predstavovať 7-8%. „Ušetriť 50 mil. EUR v budúcom roku pri neznížení rozsahu a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti považujem za veľmi ambiciózny plán,“ povedal analytik INEKO Dušan Zachar. Opatrenia spochybňuje bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. „Čísla sú nepodložené a nereálne.“ Na liekoch a materiáloch sa podľa neho neušetrí, lebo pacientov je čoraz viac. Takéto šetrenie pocítia pacienti na predĺžených čakacích lehotách, tvrdí. Minister šetrí aj na platoch riaditeľov nemocníc. Novému vedeniu znížil mzdy niekde aj o tisíc eur. Zachar vidí v tomto kroku riziko. Manažmenty by podľa neho mali byť platovo motivované. „Aby sa nestalo, že riaditelia, ktorí vytvorili obrovské dlhy, boli lepšie ohodnotení ako úspešní riaditelia, ktorí vyvedú nemocnice z krízy,“ povedal.

Dôvodom je zámer rezortu zdravotníctva, aby cena liečiv v SR nemohla byť vyššia ako druhá najnižšia spomedzi cien vo všetkých štátoch EÚ. Aktuálne je to priemer 6 najnižších cien v Únii. Tento stav chcú asociácie fungujúce v rámci farmaceutického priemyslu zachovať. Nestabilita cien liekov a neistý vývoj prostredia môžu zároveň podľa asociácií pôsobiť ako účinná bariéra v prístupe nových liečiv na slovenský trh. "Rovnako negatívne sa to môže prejaviť aj pri extrémnych cenových poklesoch liekov, ktoré sa už používajú v liečbe, a ktoré sa tak môžu stať nedostupnými," poukazujú. Extrémne nízka cenová hladina bude podľa nich zároveň akcelerovať tzv. re-exporty a ohrozovať dostupnosť liekov pre slovenských pacientov. Upozorňujú, že najnižšie ceny v referenčnom koši, ktorým je v prípade Slovenska celá Únia, sú často ceny z tých krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny a ich meny sú značne volatilnejšie ako euro. K zmene má výhrady aj Protimonopolný úrad SR. Obáva sa, že tento krok môže viesť k presmerovaniu dodávok liekov zo slovenského trhu a k vytvoreniu bariéry pre vstup potenciálnych dodávateľov liečiv na náš trh, čo môže znížiť ich dostupnosť pre pacientov v SR.