Denník SME (o konkurze na šéfa bratislavskej záchranky): Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pána Šoku vybralo preto, že je „špičkový krízový manažér“. Taká podmienka však v oficiálnom vyhlásení konkurzu neexistovala. Keby ste o nej vedeli, v čom by sa zmenil váš prístup ku konkurzu?
Neúspešný kandidát a doterajší riaditeľ záchranky Mikuláš Dunda: „Vnímal by som to ako požiadavku na celkovú zmenu hospodárenia organizácie a celkové zvýšenie jej efektivity. Prispôsobil by som tomu aj strategický projekt. Záchranka pod mojím vedením hospodárila so ziskom a plnila zadania ministerstva. Preto nebol dôvod zásadným spôsobom meniť jej stratégiu rozvoja.“

Keďže považujeme súťaž medzi poisťovňami za kľúčový predpoklad pre efektívne fungovanie zdravotníctva, neodporúčame realizovať rušenie zdravotných odvodov. Ak sa tak napriek tomu stane, odporúčame, aby súčasne so zrušením odvodov bolo podľa vzoru Holandska zavedené tzv. nominálne poistné. Išlo by o rovnakú platbu pre všetkých poistencov, ktorú by vyberali zdravotné poisťovne, pričom štát by ju dotoval pre ľudí s nízkym príjmom. Toto poistné by nemalo byť len symbolické, ale dostatočne vysoké tak, aby sa pri financovaní zdravotníctva zachoval priestor aj pre zásluhovosť a rozvíjanie súťaže medzi poisťovňami na strane ich príjmov.

Myslíme si, že úplatky v zdravotníctve nezmiznú, pokiaľ nerozšírime legálne a regulované priame platby, ktoré by ich nahradili. Inými slovami, pokiaľ nezavedieme legálnu spoluúčasť za vybrané tovary a služby, dovtedy sa bude ponuka s dopytom vyrovnávať nelegálne. Pomôcť by malo aj zlepšovanie informovanosti pacientov napríklad pomocou rebríčkov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je smutné, že rozsah korupcie v zdravotníctve a tiež jeho neustále zadlžovanie (čo je okrem iného tiež prejavom neoficiálneho stretu ponuky s dopytom) nie sú pre politikov a tiež pre kriticky veľkú časť spoločnosti dostatočnými argumentmi pre prijatie potrebných zmien.

Štát by mal začať zverejňovať informácie o profesných prehreškoch lekárov. Má to vo vlastných rukách, a dá sa to spraviť rýchlo a so zanedbateľnými nákladmi. Zároveň by mal tlačiť na farmaceutické firmy (možno prostredníctvom svojej poisťovne), aby sme o bočných príjmoch lekárov vedeli viac. Je to aj v záujme súkromných poisťovní, aby boli ich účty chránené pred možným nadmerným predpisovaním liekov. A nakoniec, médiá by si mali na konflikty záujmov lekárov dávať lepší pozor.

„Dekubit sa vyskytol u 10 až 98% imobilných pacientov," hovorí Štefan Krajčík, prednosta geriatrickej kliniky v bratislavských Podunajských Biskupiciach o výsledkoch prieskumu na geriatrických oddeleniach po Slovensku. Ako hlavný odborník MZ SR pre geriatriu oslovil 18 takýchto oddelení. Krajčík vysoké číslo vysvetľuje aj tak, že na geriatriu často presunú pacientov z iných oddelení, kde im preležaniny vzniknú. „Prieskumy sme nerobili, pretože zastávame názor, že preležaniny by nemali vznikať," odpovedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik na otázku, či má štát prehľad o preležaninách v nemocniciach. „Pripravujeme do nariadenia vlády o indikátoroch kvality včleniť aj systém starostlivosti o dekubity. Mal by byť väčší dôraz na ich sledovanie", dodal minister. V západnej Európe a v USA majú presné výskumy výskytu preležanín. Je ich tam výrazne menej.