MZ SR by malo podporovať, alebo samo prinášať služby, ktoré verejnosti poskytnú dostatočné informácie o kvalite (napr. rebríčky kvality poskytovateľov a poisťovní) a cene liečby (napr. výpisy za spotrebovanú zdravotnú starostlivosť, DRG-systém). Postupne by sa mala zaviesť regulovaná spoluúčasť pacientov pri ich liečbe. Štátne zdravotnícke zariadenia by sa mali transformovať na akciové spoločnosti, pričom strategickým súkromným partnerom by mal byť umožnený vstup do nich, buďto cez privatizáciu alebo dlhodobý nájom. Najväčšiu a pritom štátnu VšZP by bolo vhodné demonopolizovať - aspoň čiastočne privatizovať. Optimálne by bolo, keby na koncentrovaný poistný trh pribudol nový hráč. A všetko to má jeden spoločný menovateľ - znižovanie dlhu v zdravotníctve, ktorý neustále rastie.

Aj keď ústava zabezpečuje každému občanovi bezplatnú zdravotnú starostlivosť, jej rozsah nespresňuje. Ministerstvo zdravotníctva sa preto rozhodlo novelou určiť, aké zdravotnícke úkony budú hradené z verejného zdravotného poistenia, a ktoré si budú vyžadovať pripoistenie. Ten, kto by pripoistený nebol, by si tak musel úkony platiť sám. Súčasťou novely by mohlo byť aj obmedzenie počtu návštev u odborného lekára. "Prečo by sa mal pripoisťovať ten, kto celý život tvrdo pracoval a poctivo si platil zdravotné poistenie? Nech si to pripoistí ten, ktorý vôbec nič neodvádzal a musel zaňho platiť štát," povedal prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco. Podľa neho by štát mal skôr limitovať prístup k zdravotnej starostlivosti iba tým, za ktorých musí platiť zdravotné odvody. Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula obmedzenie rozsahu starostlivosti pre všetkých pacientov v situácii, keď nemáme finančné zdroje, naopak, víta.

Ministerstvo financií počíta s alternatívou, že sa zruší 14%-ný zdravotný odvod. To by znamenalo, že príjmy pre zdravotníctvo bude štát vyberať cez dane, ktoré zvýši. DPH by stúpla na 21% a daň z príjmov na 23%. Šéf SaS Richard Sulík v auguste povedal, že by návrh, ktorý ráta so zrušením zdravotných odvodov, zaťažil dôchodcov a ľudí bez príjmov. Tí by neušetrili na zdravotných odvodoch, keďže žiadne neplatia. Zasiahlo by ich však zvýšenie DPH cez zvýšené ceny tovarov a služieb. Vysokopríjmové skupiny by podľa SaS zase štátu zaplatili na daniach výrazne viac ako doteraz, no nedostali by za to vyšší štandard zdravotnej starostlivosti.

Pri každom liečive, ktorého cena je uhrádzaná z verejných prostriedkov (o to viac to platí pre povinné očkovanie s nemalými celkovými nákladmi) by mal štát vypracovať a zverejniť farmakoekonomickú analýzu, v ktorej by bolo uvedené, do akej sumy je uhrádzanie daného liečiva pre spoločnosť nákladovo efektívne. V opačnom prípade budú totiž vznikať časté pochybnosti, či by sa použité peniaze nedali použiť účelnejšie - na takú liečbu (iných ochorení), ktorá prinesie ľuďom viac rokov života v dobrom zdraví.

Denník SME (o konkurze na šéfa bratislavskej záchranky): Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pána Šoku vybralo preto, že je „špičkový krízový manažér“. Taká podmienka však v oficiálnom vyhlásení konkurzu neexistovala. Keby ste o nej vedeli, v čom by sa zmenil váš prístup ku konkurzu?
Neúspešný kandidát a doterajší riaditeľ záchranky Mikuláš Dunda: „Vnímal by som to ako požiadavku na celkovú zmenu hospodárenia organizácie a celkové zvýšenie jej efektivity. Prispôsobil by som tomu aj strategický projekt. Záchranka pod mojím vedením hospodárila so ziskom a plnila zadania ministerstva. Preto nebol dôvod zásadným spôsobom meniť jej stratégiu rozvoja.“