Už teraz hrozí, že ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, predovšetkým veľké štátne fakultné nemocnice, nebudú reagovať na plánované znížené platby od VšZP dostatočne razantnými racionalizačnými opatreniami, napr. zefektívňovaním liečebného procesu, znižovaním počtu lôžok a predajom prebytočného majetku, tak potom sa bude musieť súčasný štandard poskytovania zdravotnej starostlivosti znížiť. A ak sa na druhej strane nepodarí zastaviť nárast dlhu VšZP a postupne ho znižovať, tak to možno aspoň presvedčí politikov o nutnosti rozdeliť VšZP na menšie časti a väčšinu z nich privatizovať.

Prednostné vyšetrenie či lepšie zdravotnícke pomôcky by mali ľudia dostať iba v prípade, že budú na tento nadštandard pripoistení. Zmeny, ktoré MZ SR pripravuje v systéme zdravotného poistenia, by sa mali do praxe zaviesť najneskôr do začiatku budúceho roka. Zatiaľ sa spomína povinné nominálne poistenie alebo individuálne dobrovoľné pripoistenie. V prípade nominálneho by si poistenec musel priplácať nad rámec zdravotných odvodov. To by mu malo podľa ministra Uhliarika garantovať určitý nadštandard zdravotníckych služieb, ktorého rozsah by závisel od výšky plateného poistného. Aká by bola základná suma, nie je rozhodnuté, rezort však uvažuje nad piatimi eurami.

Martin Šimun, gen. riaditeľ Dôvery: Úvahy o neziskovom modeli pre verejné zdravotné poistenie sú nebezpečné pre sektor aj pre pacientov. Takéto prostredie nepriláka súkromných investorov, ktorí by mali zvýšiť konkurenciu a na rozdiel od štátu na to majú potrebné know-how, financie aj odolnosť voči politickým tlakom. Takéto prostredie akurát povedie k horšej kvalite a ešte väčšej neefektivite, než je tá, ktorú nám už v súčasnosti dosť jasne vyčíta napríklad OECD. Ak fanúšikovia neziskového modelu napriek tomu trvajú na svojom, mali by byť dôslední a zakázať zisky aj súkromným lekárom, laboratóriám, lekárňam, distribútorom, výrobcom prístrojov, liekov a pomôcok, keďže títo všetci sú platení a žijú z povinných odvodov.

Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva: Pôsobenie predchádzajúcej vlády priviedlo štátnu VšZP na pokraj insolvencie. Na to však zákon pamätá. Úrad pre dohľad mal už dávno konať, pretože má kontrolovať, ako poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť a ako ju zabezpečujú. Dávanie oddychového času Všeobecnej zákon nepozná. Pozná len ozdravný plán, a ak ten nepomôže, tak aj prevod časti alebo celého kmeňa poistencov. Je zlé, ak staronový predseda Úradu pre dohľad (pozn. Ján Gajdoš) ponecháva VšZP len tak.

Exekúcie pripomínajú nemocniciam, že ak budú naďalej hospodáriť neefektívne a nebudú splácať svoje dlhy, čaká ich zánik. Privatizácia by mohla nemocniciam pomôcť zlepšiť ich finančnú disciplínu. Ak by VÚC nechceli nemocnice predávať, tak potom ešte existuje možnosť dlhodobého prenájmu nemocníc strategickým súkromným partnerom, tak ako to nedávno urobili so zadlženými štátnymi nemocnicami vo Veľkej Británii. Štát by mohol a mal nemocniciam pod správou VÚC pomôcť len nepriamo, a to tak, že by zákonom stanovil základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z verejného zdravotného poistenia, ktorý by reálne odzrkadľoval obmedzené zdroje v slovenskom zdravotníctve.