Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že zdravotné poisťovne majú na prípravu ročného zúčtovania zdravotných odvodov všetky potrebné údaje o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Daňový úrad by im mal poskytnúť informácie, ktoré sú v daňových priznaniach. Podnikatelia si tento návrh pochvaľujú. „Ročné zúčtovanie je jedna z najväčších byrokratických záťaží pre podnikateľov, ak nie najväčšia," povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Zmena zákona by podľa neho pozitívne ovplyvnila podnikateľské prostredie.

Pavel Vajskebr, generálny riaditeľ nadnárodnej siete lekární Dr. Max: Na Slovensku chýba významná vôľa liberalizovať lekárenský trh. Liberalizácia je však efektívny nástroj, ktorý prináša benefit pacientom a udržuje dlhodobú stabilitu trhu. A na Slovensku sa podľa mňa nemyslí na klientov lekární, ale skôr na prevádzkovateľov, ktorí si chcú zabezpečiť výhody pre seba v podobe obmedzovania konkurencie. Skúsenosti z krajín V4 dokazujú, že štáty, ktoré obmedzujú konkurenciu a súťaž, majú väčšiu spotrebu liekov než tie, ktoré presadzujú liberálnejšie prostredie.

"Nominálne poistenie by sme brali všetkými desiatimi," povedal poslanec NR SR za SaS Peter Kalist. Povinné nominálne poistenie, naopak, odmieta Most-Híd. Podľa Tibora Bastrnáka je nelogické, aby si okrem platenia zdravotných odvodov ľudia priplácali ešte aj za niečo, čo by mali mať zo zákona garantované už teraz. Most-Híd by preto podľa neho podporil skôr dobrovoľné pripoistenie. "Tak by tí, ktorí chcú služby navyše, by ich dostali, ale zároveň by bolo viac peňazí v systéme, a tým pádom by to bolo aj solidárne," myslí si Bastrnák. Dobrovoľné pripoistenie sa viac páči aj poslancovi za SDKÚ-DS Viliamovi Novotnému. "Dáva určitú voľnosť. Umožní zdravotným poisťovniam súťažiť svojimi produktmi a ľuďom zase vybrať si, čo nominálne poistenie neumožní," dodal.

Dušan Zachar, analytik INEKO: Pri každom liečive, ktoré je platené z verejných prostriedkov, by mal štát vypracovať a zverejniť farmakoekonomickú analýzu. V nej by mala byť odpoveď na otázku, do akej sumy je uhrádzanie daného liečiva pre spoločnosť efektívne. Je nezodpovedné voči platcom daní a odvodov, ak sa ich peniaze míňajú bez toho, aby bola zdokumentovaná a zverejnená účelnosť ich použitia. Ak nie je analýza, mala by sa zrušiť povinnosť očkovania proti pneumokokom. Rodičia by sa mali sami rozhodnúť, či dieťa zaočkujú, aj keď za to budú musieť zaplatiť doplatok.

Už teraz hrozí, že ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, predovšetkým veľké štátne fakultné nemocnice, nebudú reagovať na plánované znížené platby od VšZP dostatočne razantnými racionalizačnými opatreniami, napr. zefektívňovaním liečebného procesu, znižovaním počtu lôžok a predajom prebytočného majetku, tak potom sa bude musieť súčasný štandard poskytovania zdravotnej starostlivosti znížiť. A ak sa na druhej strane nepodarí zastaviť nárast dlhu VšZP a postupne ho znižovať, tak to možno aspoň presvedčí politikov o nutnosti rozdeliť VšZP na menšie časti a väčšinu z nich privatizovať.