Problém, ako znížiť nadmernú spotrebu a tiež výdavky na lieky, patrí medzi kľúčové v diskusiách o reforme slovenského zdravotníctva. Pri hľadaní riešení by sme nemali zabúdať na osvetu o zdravom životnom štýle, ktorá podľa nás nie je dostatočná. Osveta by mala byť cielená nielen na širokú verejnosť, ale aj na vzdelávanie lekárov, študentov medicíny a tiež detí už na základných školách. Šíriť ju je vo verejnom záujme a tiež v záujme zdravotných poisťovní, ktoré platia prevažnú časť výdavkov v zdravotníctve.

Zamýšľané šetrenie ministerstva zdravotníctva v rámci generickej preskripcie neprinesie do systému žiadne peniaze navyše. Tvrdí to Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL). Podľa spoločnosti aj dnes existuje možnosť poskytnúť pacientovi v lekárni variant s nižším doplatkom, no zatiaľ sa k tomu lekárnici neodhodlávajú. "Asi preto, lebo marža lekárne sa počíta z celkovej ceny lieku a nie iba z ceny, ktorú uhrádza poisťovňa. Lekárnik je finančne motivovaný dávať pacientovi liek s čo najvyšším doplatkom," píše spoločnosť praktického lekárstva vo svojom stanovisku. Podľa lekárov sa navyše oslabí postavenie lekára. Rezort zdravotníctva priznáva, že okamžité zníženie nákladov na lieky, a teda šetrenie od zavedenia generickej preskripcie čakať nemožno. "Z dlhodobého hľadiska možno predpokladať vyostrenie cenovej súťaže medzi dodávateľmi liekov motivované snahou o určenie čo najnižšej miery spoluúčasti poistenca, a teda postupné znižovanie cien liekov," uviedla hovorkyňa MZ SR Katarína Zollerová.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že zdravotné poisťovne majú na prípravu ročného zúčtovania zdravotných odvodov všetky potrebné údaje o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Daňový úrad by im mal poskytnúť informácie, ktoré sú v daňových priznaniach. Podnikatelia si tento návrh pochvaľujú. „Ročné zúčtovanie je jedna z najväčších byrokratických záťaží pre podnikateľov, ak nie najväčšia," povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Zmena zákona by podľa neho pozitívne ovplyvnila podnikateľské prostredie.

Pavel Vajskebr, generálny riaditeľ nadnárodnej siete lekární Dr. Max: Na Slovensku chýba významná vôľa liberalizovať lekárenský trh. Liberalizácia je však efektívny nástroj, ktorý prináša benefit pacientom a udržuje dlhodobú stabilitu trhu. A na Slovensku sa podľa mňa nemyslí na klientov lekární, ale skôr na prevádzkovateľov, ktorí si chcú zabezpečiť výhody pre seba v podobe obmedzovania konkurencie. Skúsenosti z krajín V4 dokazujú, že štáty, ktoré obmedzujú konkurenciu a súťaž, majú väčšiu spotrebu liekov než tie, ktoré presadzujú liberálnejšie prostredie.

"Nominálne poistenie by sme brali všetkými desiatimi," povedal poslanec NR SR za SaS Peter Kalist. Povinné nominálne poistenie, naopak, odmieta Most-Híd. Podľa Tibora Bastrnáka je nelogické, aby si okrem platenia zdravotných odvodov ľudia priplácali ešte aj za niečo, čo by mali mať zo zákona garantované už teraz. Most-Híd by preto podľa neho podporil skôr dobrovoľné pripoistenie. "Tak by tí, ktorí chcú služby navyše, by ich dostali, ale zároveň by bolo viac peňazí v systéme, a tým pádom by to bolo aj solidárne," myslí si Bastrnák. Dobrovoľné pripoistenie sa viac páči aj poslancovi za SDKÚ-DS Viliamovi Novotnému. "Dáva určitú voľnosť. Umožní zdravotným poisťovniam súťažiť svojimi produktmi a ľuďom zase vybrať si, čo nominálne poistenie neumožní," dodal.