Podľa plánov MZ SR sa majú rušiť neefektívne oddelenia. Nemocnice tak môžu prísť o 10 až 15% lôžok. Podporená má byť ambulantná a jednodňová starostlivosť. Rezort pritom pri zmenách vychádza z toho, že na Slovensku je vysoká kapacita lôžkového fondu, ako aj veľa neefektívnych a zbytočných hospitalizácií. Mzdové náklady a náklady na budovy tvoria viac ako 70% nákladov nemocníc. Základným princípom zmien je podľa ministerstva podpora efektívnejšej a často pre pacienta vhodnejšej ambulantnej a jednodňovej formy a centralizácia špecializovanej a finančne náročnej zdravotnej starostlivosti do nemocníc a ústavov v centrách Slovenska. Rezort ďalej počíta s presunom chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc, ako aj s redukciou duplicitných pracovísk.

Farmaceutická firma GlaxoSmithKline (GSK) požiadala Ministerstvo zdravotníctva SR, aby znížilo úhradu poisťovní na ich vakcínu. Povinné očkovanie detí proti pneumokokom by tak mohlo byť po pár mesiacoch znova lacnejšie. Ak by ministerstvo súhlasilo, ušetriť by sa mohlo vyše 2 mil. EUR, tvrdí GSK. V podobnej situácii sa minister zdravotníctva už ocitol. Na jeseň tak urýchlil konanie lieku Prevenar od firmy Pfizer, čím porušil interné pravidlá. Európska komisia koncom januára firme GSK povolila, aby sa jej vakcínou mohli deti očkovať v troch dávkach. Dovtedy sa museli až štyrikrát. To zvyšovalo aj cenu očkovania.

Skorší odchod lekárov či zdravotných sestier do starobného dôchodku by bol krokom k vytvoreniu ďalšej výnimky v sociálnom systéme, ktorá by zvýhodňovala jedno povolanie pred tými ostatnými, ktoré môžu byť mimochodom porovnateľne alebo možno aj viac psychicky a fyzicky náročné. Nespochybňujem, že práca, ktorú odvádzajú zdravotnícki pracovníci, je veľmi náročná a zodpovedná. Tieto aspekty by mali byť zohľadňované pri výške a štruktúre odmeňovania zamestnancov, a nie pri veku ich odchodu do dôchodku. Kompenzovať nízke platy zdravotníkov skorším odchodom do penzie nie je efektívnou cestou. Centrálna vláda a legislatíva totiž nemôžu mať dostatok relevantných informácií o všetkých sektoroch a profesiách, aby férovo a efektívne rozhodovali o takýchto platových kompenzáciách prostredníctvom dôchodkového systému.

Úvodné transformačné náklady na audit, verejné obstarávanie a pod., ktoré si musia nemocnice financovať z vlastných zdrojov, slúžia na zistenie skutočného stavu nemocníc a na vytvorenie poriadku pred samotnou transformáciou. Hoci sa môže v dôsledku toho nepatrne zvýšiť ich dlh, je predpoklad, že postupom času budú trasformované nemocnice hospodáriť efektívnejšie. Môže sa však stať, že sa budú nemocnice i naďalej zadlžovať. Transformácia nie je všeliek na zastavenie tvorby dlhov a nevyrieši ani hlavný problém, že máme nárok na všetko, ale neplatíme za všetko.

Asociácia súkromných lekárov na čele s Ladislavom Pásztorom pohrozila, že ak sa do mája v rezorte nič nezmení, pacienti budú na vyšetrenia čakať oveľa dlhšie ako doteraz. Od ministra zdravotníctva žiadajú buď viac peňazí do systému, alebo zavedenie pripoistenia či doplatkov pacienta za ošetrenie. Práve požiadavku, aby sa na financovaní zdravotníctva podieľali aj pacienti, kritizujú ich kolegovia zo Slovenskej lekárskej únie špecialistov. "Túto situáciu nevyrieši pripoistenie, na ktoré úplne jasne prihráva Pásztor ministerstvu zdravotníctva. O pripoistení budeme hovoriť, keď sa do zdravotníctva vrátia peniaze, ktoré z neho zmizli! A už vôbec nikdy nebudeme hovoriť o tom, či a koľko by si mal platiť pacient za vyšetrenie, ako to navrhuje doktor Pásztor," píše sa v stanovisku únie špecialistov.