Podľa nás by o výstavbe nových zdravotníckych zariadení, ktoré sú financované z verejných zdrojov, mala rozhodovať odborná analýza efektívnosti, a nie rozhodnutia rôznych rezortných ministerstiev, ktorých hlavnou náplňou navyše zdravotníctvo ani nie je. Myslíme si, že vojaci, policajti, diplomati, politici a pod. by nemali mať svoje vlastné špecializované nemocnice. Ale ak by predsa len mali nejaké špeciálne potreby, ak by potrebovali nejaké nadštandardné služby v súvislosti so svojim povolaním, tak by si ich mali objednávať normálne vo verejnej súťaži, pričom by vyhrala tá nemocnica, ktorá by ich vedela čo najefektívnejšie poskytovať.

Podľa Asociácie súkromných lekárov (ASL) i Slovenskej lekárskej komory (SLK) je načase premýšľať minimálne nad spoplatnením časti výkonov. Situácia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je už podľa nich finančne neúnosná. "Nie je možné, aby sa problémy slovenského zdravotníctva preniesli len na plecia poskytovateľov," uviedol Ladislav Pázstor, predseda ASL. "V katalógu výkonov stačí nariadením vlády povedať, ktorý výkon sa bude hradiť na 100%, ktorý na 50%, ktorý vôbec. Zvyšok si doplatí pacient," podotkol Pázstor. Podľa neho by sa mohla spoplatniť napríklad bežná chrípka. MZ SR podotýka, že spoplatnenie výkonov nie je systémovým riešením a presadzuje zavedenie individuálneho zdravotného poistenia.

Za ostatných 15 rokov pozorujeme v celej Európe trend znižovania počtu nemocničných lôžok, a Slovensko nie je výnimkou. Napriek tomu máme podľa štatistík OECD a Eurostatu ešte stále nadpriemerný počet lôžok na 1000 obyvateľov - 6,6. V EÚ je toto číslo 5,7. A napríklad v porovnaní so Španielskom, Portugalskom či Veľkou Britániou máme v SR dvakrát viac postelí na 1000 obyvateľov. Najväčší prebytok je u akútnych lôžok. Zvýšiť by sa mohol počet špecializovaných lôžok pre dlhodobo chorých (tzv. sociálne lôžka).

"V lekárňach sa bude čakať, keďže lekárnik bude musieť pacientovi dávať otázky, na ktoré pacient bude len veľmi ťažko vedieť odpovedať. Predpokladám, že v lekárni budú ľudia tráviť viac času, čo so sebou prinesie aj viac nervozity," povedala Katarína Šimovičová, členka Prezídia Slovenskej lekárskej komory. Naopak, Ondrej Sukeľ, 1. viceprezident Slovenskej lekárnickej komory žiadne rady v lekárňach nepredpokladá. „Nemyslíme si, žeby sa výdaj liekov v lekárňach predlžoval. Koniec-koncov právo na podrobné informácie o liekoch majú pacienti aj teraz. Zo zákona bude povinnosť vydať pacientovi liek z najnižším doplatkom. Ak pacient užíva niektoré konkrétne lieky, ktoré vníma ako dobré z hľadiska terapie, tak si vypýta tie, hoci majú vyšší doplatok. Toto čas strávený v lekárni rozhodne nepredĺži," povedal Sukeľ.

Ceny liekov na Slovensku klesajú, doplatky pre pacientov však idú naopak hore. Vyplýva to z údajov, ktoré poskytla Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Pri analýze dvoch ostatných kategorizácií zistila, že kým ceny liekov sa znížili o 2,2%, doplatky pacientov vzrástli o 11,2%. Úhrady zdravotných poisťovní pritom išli dole o 9 %. MZ SR uviedlo, že doplatok pacienta predstavuje legitímny nástroj na reguláciu neopodstatnenej spotreby liekov. "Súčasne predstavuje štandardný spôsob financovania zdravotnej starostlivosti v situáciách, keď verejné zdroje by na jej pokrytie mohli byť nedostačujúce,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Ministerstvo podľa nej pri rozhodovaní o výške úhrad a doplatkov okrem nevyhnutnosti zabezpečiť finančnú stabilitu systému vždy prihliada aj na zachovanie dostupnosti liekov pre pacientov.