Jozef Sabol, riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave: Sme obviňovaní, že sme dlh zdvojnásobili. Je to pravda. Účtovníctvo po bývalom vedení neodzrkadľovalo realitu. Keď sme to opravili, naše 16%-né mesačné zadlžovanie je dnes aj po znížení platieb poisťovní na 32%-ách. Každý mesiac tvoríme nový dlh vo výške zhruba 4 mil. eur. Dlh sami nezvládneme. Ceny od poisťovní sú pre nás nevyhovujúce. Nedokážeme z nich uhradiť zdravotnú starostlivosť. Vláda musí zadefinovať, ako sa bude financovať zdravotníctvo.
Najväčší problém nie je v počte lôžok, ale v platbe za liečbu. Doteraz to bolo tak, že všetky výkony boli platené ako ukončená hospitalizácia. Bez ohľadu na to, aký bol zákrok drahý. Išlo o počet dní v nemocnici. Pri niektorých sme prerobili, ale čiastočne sme si to kompenzovali výkonmi, za ktoré sme dostávali viac, ako nás stáli. Teraz však poisťovne zrážajú ceny najlacnejších výkonov, z ktorých sme hradili drahé výkony. Sme za to, aby sa platilo za výkony, ale nech sú správne ohodnotené. Dnes neexistuje štandardizácia. Príjmy nám klesli od VšZP. Dôvera nám ich zatiaľ neznížila. Keď zaplatíme mzdy a lieky, je to 130% z toho, čo nám zaplatí poisťovňa. Celkovo sa nám podarilo znížiť náklady o 2,5%. Keď si porovnáme náklady v rokoch 2010 a 2011, stúpli nám len na mzdy - o 5%. Vyplýva to z kolektívnej zmluvy.
Je tu veľa nemocníc, ktoré neefektívne odoberajú peniaze zo systému. Navrhovali sme, aby ostali štyri koncové - univerzitné a fakultné nemocnice v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici a Bratislave. Ostatné môžu ísť na trhový systém, kde by patrili pod župy a museli by ukázať opodstatnenosť. V niektorých sú oddelenia využívané na 30 až 40%.

Zdravotné poisťovne tlačia nemocnice do jednodňovej chirurgie, pri ktorej im nemusia platiť následnú hospitalizáciu. Ak lekár nechá pacienta po zákroku jednodňovej chirurgie zo zdravotných dôvodov v nemocnici na pozorovanie dlhšie ako 24 hodín, poisťovňa mu pobyt na lôžku, lieky či stravu nepreplatí v takej istej výške ako pri iných zákrokoch. Nemocnica za ňu dostane o 10 až 30 eur menej ako v prípade iných diagnóz. Je potom len na nemocnici, či zvyšok uhradí z vlastných nákladov, alebo to dá doplatiť pacientovi. Nemocnice síce zatiaľ chýbajúce peniaze od pacientov nepýtajú, je však len otázkou času, kedy tak začnú robiť. Aj vinou jednodňovej chirurgie sa totiž nemocnice dostávajú do čoraz vyšších červených čísel. "Zadlžujeme sa každý mesiac. Nie je to problém iba týchto výkonov, problém je to, že nemocnica nedostáva od zdravotných poisťovní reálne platby, ktoré by pokrývali reálne náklady na pacienta. Kým jednodňové centrá si môžu pacienta vyberať a nemusia isť do rizika, my ako koncová nemocnica musíme prijať každého pacienta," povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sprístupnila na svojej internetovej stránke portál na overovanie nárokov na zdravotnú starostlivosť. Podľa platnej legislatívy majú totiž poistenci, ktorí majú nedoplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia alebo nezaplatené preddavky za 3 mesiace, nárok len na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. "Po sprístupnení nového portálu si túto skutočnosť môžu jednoduchšie overiť nielen poistenci ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti," povedala hovorkyňa poisťovne. Ako dodala, po prihlásení sa na internetový portál iba zadajú rodné číslo alebo číslo preukazu poistenca, prípadne iný údaj a prakticky okamžite získajú spätnú informáciu o tom, či poistenec má alebo nemá nárok na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu.

Lekárske odborové združenie (LOZ) sa rozhodlo, že podľa vzoru českých kolegov vyzve slovenských lekárov na podanie hromadných výpovedí. Lekárski odborári žiadajú dodržiavanie Zákonníka práce, vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia, zreálnenie platieb za výkony či zastavenie transformácie nemocníc. Odborári požadujú i garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr od roku 2013 dosiahli 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v SR v závislosti od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe.

Nedostatok lekárov sa podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu prejavuje najmä v chirurgii či röntgenológii. Ako poznamenal pre TASR, podmienky pre lekárov sú oproti Českej republike nevyhovujúce, keďže nemocnice sú staršie a horšie vybavené. Dragula si myslí, že pokiaľ sa Slovensko nespamätá a nezlepší pracovné podmienky a mzdové ohodnotenie lekárov, tak sa môže časom stať, že v slovenských nemocniciach nebude mať kto pracovať. V tejto súvislosti poukázal na vysoký vek slovenských lekárov. Ten sa priemerne pohybuje medzi 55 až 57 rokmi. "Tá generácia je veľmi stará," zdôraznil. Upozornil pritom, že prieskum medzi absolventmi lekárskych fakúlt ukázal, že ôsmi z desiatich plánujú odísť do zahraničia.