Marián Faktor, gen. riaditeľ VšZP: „Desiatky oddelení nemali dosť lekárov a sestričiek. Často sú tam lekári s čiastočnými úväzkami alebo pracujú zároveň v súkromných ambulanciách. Nedostatky si priznali aj nemocnice. Niekedy zamestnanci ako dôvod zachovania oddelenia povedali, že sa tam pacienti radi vracajú. No my chceme, aby ich vyliečili, a aby sa tam nemuseli vracať. Pacienti budú niekedy musieť ďalej cestovať, ale pôjdu za vyššou kvalitou. Aj doteraz za náročnejšími výkonmi cestovali.“ Pri odzmluvnení sme vedeli „pri každom oddelení povedať, koľko je tam zamestnancov, pacientov, s akými chorobami, aké majú prístroje, koľko je tam komplikácií, prekladov ale aj to, kam z nemocnice pacienti odchádzajú. Samozrejme, posudzovali sme aj dostupnosť.“

Branislav Sepeši, radiačný onkológ z Banskej Bystrice: „Stále chcú všetci do zdravotníctva viac peňazí. Ja tvrdím, že bez reformy si rezort viac peňazí nezaslúži. Predstavte si, že zdravotníctvo je loď na rieke, ktorá reprezentuje financie. Pri plavbe naráža na problémy, ktoré možno zobraziť ako skaly na dne rieky. Čo sa s tým dá robiť? Môžeme naliať viac vody, aby sa zdvihla hladina. Videli sme to niekoľkokrát na oddlžovaní zdravotníctva, ktoré nakoniec nič nevyriešilo. Alebo sa môžeme snažiť tie skaly z dna povyťahovať. Objavila sa snáď v médiách takáto požiadavka? Nie. Žiadosti na dolievanie vody sa však ozývajú zo všetkých strán.“
„Dzurindova vláda urobila obrovskú chybu, že zrejme pod tlakom verejnosti stopla zmenu nemocníc na akciové spoločnosti. Keby vtedy dotiahli reformu do konca, mali by sme dnes vyriešených množstvo vecí. Nemocnica ako akciová spoločnosť
by musela pracovať efektívnejšie. Už by sa nemohlo plytvať pri samotnom výkone zdravotnej starostlivosti, nemohli by sa kupovať prístroje tak predražene, nemohli by byť také obrovské straty pri liekoch.“

Dlhy v zdravotníctve sa zvyšujú živelne. Niektorí veritelia už strácajú trpezlivosť a hrozí aj odpredaj pohľadávok. "Počítame s tým, že nemocnice tento rok vytvoria nový dlh, asi o 100 miliónov eur vyšší, ako sme pôvodne rátali“, povedal štátny tajomník MF SR Vladimír Tvaroška. „Dlh sa nám nepodarilo zastaviť, a to je jedno z rizík tohtoročného rozpočtu,“ tvrdí. Nemocnice sa podľa analytika INEKO Petra Goliaša zadlžujú aj preto, že nie sú pod vedením manažérov a riaditelia sa menia každé štyri roky. „Štát im nedáva prísne rozpočtové kritériá,“ povedal. Chybu vidí aj v tom, že im štát vždy sľuboval istú formu oddlženia.

Poslanec za MostHíd Tibor Bastrnák chce, aby zdravotné poisťovne museli platiť aspoň 80% zisku na vytvorenie svojho rezervného fondu. Má vykrývať dočasné straty poisťovní. Platiť majú dovtedy, kým rezerva nedosiahne najmenej výšku 3% poistného, ktoré sa prerozdeľuje medzi poisťovne. Takýto systém naplnenia rezervného fondu by bol podľa Bastrnáka spravodlivejší ako vládny návrh, lebo by zohľadňoval počet poistencov. Rezortu sa Bastrnákova zmena nepáči: „Môže byť bariérou pre vstup nových poisťovní na trh, čo je v rozpore s vyhlásením vlády.“ Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH totiž navrhol, aby si mohli poisťovne vyplatiť zisk, ak budú mať v rezervnom fonde aspoň 20% z ich základného imania.

Slováci dali v minulom roku (2010) do zdravotníctva priamo z vlastných vreciek 1,203 mld. eur (tzv. out-of-pocket payments). Rok predtým to bolo 1,145 mld. eur. Ide o všetky platby obyvateľstva za tovary a služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako napríklad doplatky za lieky alebo za nadštandard v nemocnici. Medziročne sa tak úroveň súkromných zdrojov v zdravotníctve zvýšila o 58,6 mil. eur, čo predstavuje nárast o 5,1 %. Vyplýva to z informácií Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Celkové disponibilné zdroje zdravotníctva predstavovali v uplynulom roku 4,904 mld. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to viac o 2,1 %. Podiel reálnych zdrojov financovania zdravotníctva na HDP bol 7,4 %. V roku 2009 to bolo 7,3 %.
Údaje za rok 2009
Údaje za rok 2008