Vo verejnom záujme je podporovať čo najrýchlejší vstup generických a biosimilárnych liekov na náš trh a ich intenzívnejšie využívanie v prospech zvyšovania konkurenčného tlaku a cenovej súťaže, čo potom vedie k zníženiu cien, a tým aj k úspore verejných zdrojov. Vďaka tomu je možné zlepšiť finančnú udržateľnosť zdravotníctva, zlepšiť dostupnosť liekov a liečby, liečiť viac pacientov a kvalitnejšie alebo financovať ďalšie priority v zdravotníctve.

Na Slovensku pozorujeme dlhodobo klesajúci alebo prinajlepšom stagnujúci podiel spotreby generických liekov vo finančnom aj množstevnom vyjadrení. Slovensko patrí medzi európske štáty s najprísnejšou cenovou reguláciou pre generiká a biosimiláry, pričom nikde v Európe sa neuplatňuje trojprahový vstup, čiže povinné zrážky z ceny pri vstupe prvého, druhého aj tretieho generika alebo biosimiláru na trh v kombinácii s prísnym medzinárodným referencovaním cien (v prípade Slovenska priemer troch najlacnejších krajín EÚ).

Dôsledok v roku 2018 zavedeného trojprahového vstupu pre generiká a biosimiláry  bolo skokovité zníženie počtu žiadostí o kategorizáciu týchto liekov, ich menšia dostupnosť pre pacientov, a teda aj menší tlak na celkové znižovanie cien za lieky v segmente, kde existujú pre originálne lieky ich lacnejšie alternatívy.

Poslanci parlamentu to v najbližších dňoch môžu zmeniť, keďže idú rokovať o príslušnom zákone. Odporúčame im, aby sme sa vrátili opätovne k jednoprahovému vstupu pre generické a biosimilárne lieky, tak ako to funguje inde v Európe. Bude viac generík na trhu, nebudú chýbať pacientom a pomôžu znížiť ceny.

Príliš silná regulácia cien generík spôsobuje ich nedostatok pre pacientov, menší počet žiadostí výrobcov o vstup na trh a nižšie úspory nákladov na lieky, aké by mohli byť dosiahnuté pri vstupe viacerých generických a biosimilárnych liekov a ich cenovej súťaži. Poslanci parlamentu majú na stole príslušnú legislatívu (363/2011 Z.z.), kde sa treba vrátiť k menej prísnemu tzv. jednoprahovému vstupu na trh pre generiká a biosimiláry, teda k povinnej zrážke z ceny pri vstupe len prvého generika alebo biosimiláru a už nie pri vstupe druhého a tretieho, ako to je zatiaľ navrhnuté.

Vo vyspelom svete existujú rovnako zdravotné systémy, kde je krížové vlastníctvo povolené, ako aj systémy, kde je zakázané. Pre oba modely existujú relevantné argumenty za aj proti.
Ako problém vnímame, ak sa krížové vlastníctvo, resp. dominantné postavenie zneužíva. Na to treba dávať najviac pozor. Zároveň však treba takýto jav, ak skutočne nastáva, preukázať na relevantných dátach a argumentoch bez ideologického nánosu a predpojatosti. A uplatňovať by sa to malo tak na súkromné subjekty, ako aj na štát, ktorý má v súčasnosti v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv a dominanciu, ktorú neraz zneužíva.
Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia a kontrola, vrátane tej protimonopolnej, a transparentné prostredie, ktoré znižuje asymetriu informácií - či už napríklad zverejňovaním zmlúv a meraním kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia, resp. vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc či polikliník jedným súkromným subjektom predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže jednoduchšie prinášať na trh integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nové investície, zefektívňovanie procesov, rôzne úspory, inovácie a lepšie služby pre pacientov.

Podľa Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030 Slovensko výrazne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by sme museli dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne kapitálového financovania a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok. Priemerný vek budov slovenských nemocníc je podľa údajov ministerstva zdravotníctva viac ako 50 rokov. Tiež nie je optimálne, že v priemere tvorí jednu nemocnicu viac ako 30 budov. Zároveň máme vzhľadom na medzinárodné porovnanie príliš hustú sieť nemocníc s vysokým počtom akútnych lôžok, ktoré sú podpriemerne obsadené. Čiže Slovensko potrebuje menej nemocníc akútneho typu, ktoré budú ale oveľa viac moderné. Na druhej strane by mali narásť kapacity, a tým pádom aj počet lôžok pre neakútnu následnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť, kde má Slovensko deficity.

Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila podľa predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2021 v strate vyše 87 mil. EUR. Dôvera a Union vykázali mierne zisky. VšZP by hrozilo, že sa tento rok dostane s vlastným imaním pod zákonom stanovenú minimálnu hodnotu 16,6 mil. EUR a musela by ísť do ozdravného plánu. Takže štát opäť pomohol a navýšil jej základné imanie o minimálne 120 mil. EUR.
A čo na finančné ťažkosti VšZP hovorí na to najpovolanejší orgán, ktorý to má sledovať a v prípade hroziacich problémov zasahovať – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?