Určite je dobré, keď sa nemocnice navzájom porovnávajú, ešte lepšie je, keď sa porovnávajú s porovnateľnými a najlepšie je, keď sú pre porovnávanie dostupné kvalitné a validné dáta. Dokonca aj keď sú splnené všetky tieto atribúty, treba brať výpovednú hodnotu jednotlivých ukazovateľov s limitáciami, ktoré so sebou každé meranie prináša.

Bolo by vhodné rozšíriť indikácie pre rizikové skupiny obyvateľstva, aj keď netrpia zdravotnými ťažkosťami, ktorých testy by tak mohli byť financované z verejného zdravotného poistenia. Medzi tieto skupiny patria určite aj ľudia prichádzajúci na Slovensko po dlhšom pobyte z krajín, ktoré nie sú z hľadiska šírenia koronavírusu považované za bezpečné. Títo ľudia by mohli dostať možnosť byť hneď testovaní na vybraných hraničných priechodoch, alebo by mohli na hraniciach dostať informáciu, že do určitého času od príchodu na Slovensko sa môžu ísť dať bezplatne otestovať. Ak sú celkové čísla uskutočnených testov nízke, treba, aby štát povedal, že preplatí každý deň napr. tisíc testov pre špecifikované rizikové skupiny obyvateľstva (klienti zariadení sociálnych služieb, ošetrovatelia, zdravotnícki pracovníci a pod.) a záujemcovia by sa mohli hlásiť.

Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie. Myslíme si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe.

Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu.  Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.

Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotíme ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva.

O zmysluplnej alokácii by sa mala viesť fundovaná debata v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze. Škoda, že momentálne je Inštitút zdravotnej politiky pri MZ SR decimovaný, nakoľko by vedel poskytovať analytické podklady a tvrdé dáta, na základe ktorých by sa dalo kvalifikovanejšie rozhodovať, kam investovať koľko peňazí, aby sme tým maximalizovali úžitok pre spoločnosť. V opačnom prípade, ak sa bude rozhodovať len na základe "dojmológie", ideológie, intuície či postojov ministrovi blízkych ľudí, tak hrozí historické premrhanie šance, aby sa slovenské zdravotníctvo z hľadiska úrovne infraštruktúry posunulo ešte na vyšší kvalitatívny stupeň. Slovenské zdravotníctvo vie absorbovať akýkoľvek balík peňazí, veľkou otázkou a rizikom však je, že sa zvýšenie zdrojov neprejaví vo výsledkoch a lepšej starostlivosti pre pacienta tak, ako by mohlo a malo.

Dobrý tip na alokovanie zdrojov: stratifikácia nemocníc, optimalizácia ambulantnej siete a posilnenie následnej starostlivosti.

Ozdravné plány nemocníc zostali predošlou vládou utajené, preto verejnosť nemohla tlačiť na to, aby sa napĺňali, a aby sa verejné financie použité na oddlžovanie, t.j. peniaze nás všetkých používali efektívne. Predošlej vláde sa to v prípade nemocníc nepodarilo. Neuplatňoval sa ani sľubovaný sankčný mechanizmus v prípade neplnenia ozdravných plánov nemocníc. Nebolo tu žiadne zmrazenie navyšovania miezd nad zákonom stanovenú minimálnu úroveň, zákaz čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie, odvolanie riaditeľov, či sankčná pokuta.

Súčasná vláda musí nastaviť taký rámec motivácií aktérov v zdravotníctve, ktorý bude smerovať k tomu, aby za dobré výsledky liečby, spokojnosti pacientov a hospodárenia prichádzala odmena a za opak trest. Nesmie byť "víťaznou" a optimálnou stratégiou štátnych manažérov a politikov hospodáriť neudržateľne - so stratami a dlhmi. Lebo v konečnom dôsledku je to nemorálne a na úkor iných.