Bod 1: Presadiť stratifikáciu nemocníc, vrátane merania a zverejňovania výsledkov, kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, systémového riešenia problematiky dlhodobej starostlivosti a ambulantnej sféry. ...

Štát má vytvárať vhodné podmienky a pravidlá na fungovanie zdravotníctva, aby garantoval občanom a pacientom do určitej definovanej miery dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti, a nie garantovať nejakej skupine poskytovateľov sociálne istoty. Štát má systémovo naprávať motivácie v sektore tak, aby plnil svoj cieľ dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre občanov, nevynímajúc motivácie ovplyvňujúce konanie poskytovateľov.

Dušan Zachar, INEKO: Nový minister či ministerka zdravotníctva musí mať ekonomické myslenie. Podľa môjho názoru môže ekonomicky myslieť aj lekár. Aby vedel minister niečo podstatné presadiť, potrebuje mať okrem dobrého plánu aj líderské schopnosti a politickú podporu. Ak to bude mať, môže hneď začať s presadzovaním stratifikácie.

Ak chýba ponuka lekárov, riešením je zvýšenie dopytu, teda ochota a schopnosť spoločnosti zaplatiť lekárom v daných odbornostiach vyššie odmeny. Súčasťou riešenia je zlepšenie pracovných podmienok, regulácia počtu študentov v rôznych odbornostiach, ale aj posilnenie kompetencií všeobecných lekárov pri liečení pacientov. Návrh Smeru by vytvoril bariéru pre odchod mladých lekárov do zahraničia, krátkodobo by teda riešil problém s ich nedostatkom. Stredno a dlhodobo by sa ale problém vrátil, keďže časť študentov by radšej hneď odišla do zahraničia, kde by im podobný trest nehrozil.

Veľkým pozitívom bola analytická príprava stratifikácie nemocníc, veľkým negatívom jej neprijatie parlamentom. Podarilo sa vyriešiť problematiku reexportu liekov, presadilo sa benchmarkovanie cien pri nákupoch štátnych zdravotníckych zariadení a centrálne nákupy pri niektorých položkách, čo znamenalo úsporu oproti predošlej praxi predražených nákupov. Oddlženie nemocníc sa minulo účinku, keďže sa nevynucovali sankcie za neplnenie ozdravných programov nemocníc, ktoré zostali pre verejnosť tajné. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy, a to miestami dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doteraz. V problematike poplatkov v ambulanciách sa poriadne neupratalo. Tzv. doplnkové ordinačné hodiny, kedy de facto neplatí verejné zdravotné poistenie, je horším riešením, ako boli verejnosťou akceptované 10-eurové poplatky za tzv. prednostné vyšetrenie. Negatívom bol aj netransparentný tender ÚDZS na licencie pre záchranky. Výstavba novej štátnej nemocnice v Bratislave ukazuje, ako keby štát nevedel, čo chce, a ako keby nechcel definitívne rozhodnúť.