Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Celkovo hodnotíme programové tézy strany SaS pozitívne.

Ak štát ponúka verejné zdroje na oddlženie, dokonca aj pre súkromné subjekty, čo nie je nárokovateľná a bežná vec, tak má mať aj právo stanoviť si podmienky kontroly využitia týchto zdrojov. Ak chce využiť súkromná nemocnica oddlženie z verejných zdrojov, musí strpieť aj štátnu kontrolu a ingerenciu do tohto procesu. Považujeme to za logické.

Dušan Zachar, analytik INEKO: Moje očakávania minister zatiaľ plus-mínus napĺňa, nakoľko som si ich programovo už na začiatku volebného obdobia upravil smerom dole pri porovnaní s dobrými deklarovanými cieľmi v Programovom vyhlásení vlády. Očakával som, že sa mu nepodarí všetko presadiť a zároveň som veril a stále verím, že aj napriek tomu sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád.

Oceňujem jeho ambiciózny plán načrtnutý v Programovom vyhlásení, ako aj veľmi dobrú komunikáciu a otvorenosť. Nepáči sa mi, že príliš intenzívne vníma mediálnu kritiku a reaguje na ňu často veľmi rýchlou zmenou kritizovaných krokov, za ktorými si pôvodne stál, len aby otupil kritiku, nespokojnosť v rezorte či hroziaci negatívny mediálny obraz.

Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti.Tým smerom by mala ísť aj reprofilizácia niektorých nemocníc.

Slovensko sa za rok posunulo v rebríčku EuroHealth Consumer Index 2017 vpred z 23. na 13. miesto, hneď za Švédsko, ale pred Česko, ako aj Veľkú Britániu. Takýto kolosálny posun však podľa nás nie je vysvetliteľný skutočným stavom a zmenami v slovenskom zdravotníctve, ktoré nie sú také výrazné, nie sú reformného charakteru a predstavujú skôr čiastkové vylepšenia, a nie zmenu systému.
Prekvapujúci posun Slovenska v rebríčku vznikol ako dôsledok súhrnu okolností: faktické chyby, subjektívne menej kritické hodnotenie v dotazníkovom prieskume národných pacientskych organizácií, metodické úpravy, ale aj nepopierateľný reálny progres, ktorý bol však s veľkou pravdepodobnosťou predošlými faktormi v rebríčku nadhodnotený.