Zaujalo nás 2011

Farmaceutické firmy chtějí učit mediky morálnímu chování. Podívejte se, co jim radí

Přestože farmaceutické firmy čile lobbují v lékařských ambulancích za své produkty, samy nyní vytáhly do boje proti korupci a úplatkářství ve zdravotnictví. Asociace inovativního farmaceutického průmyslu sepsala proto manuál, v němž radí medikům, jak se chovat v eticky sporných momentech.
Ordinaci navštíví zástupce farmaceutické firmy s informacemi o nových lécích a na závěr návštěvy lékaři nabídne značkové pero a stolní kalendář. Má dary doktor přijmout?
Může darem být odborná kniha, jejíž cena převyšuje 200 korun?
Farmaceutická firma pozve lékaře na oběd. Je to neoprávněná pohostinnost? Atď.

ihned.cz/Hospodářské noviny, 6.10.2011
 
Lekár: Kto nepodpísal výpoveď, je pod tlakom

Branislav Sepeši, radiačný onkológ Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici a predseda Fóra nezávislých názorov: Nemyslím si, že dôvodom nedofinancovania zdravotníckych zariadení, ktoré prízvukujú odbory, sú nedostatočné platby poisťovní. Dosť intenzívne vnímam, že v zdravotníctve sa plytvá. Niežeby sa vo veľkom rozkrádalo, ale odhadujem pomerne vysoké úniky pri zbytočných vyšetreniach v rámci defenzívnej medicíny, kde lekári ordinujú liečbu a vyšetrenie zo strachu, aby sa niečo nezanedbalo. Preto si nemyslím, že zdravotníctvo je podfinancované. Myslím si, že v rezorte je dosť peňazí, akurát nie sú dobre využité. Som presvedčený, že navrhovaná výška takzvaných reálnych platieb od poisťovní, ktoré odborári žiadajú, nie je reálna. Tá suma je nadhodnotená. Ak by mali poisťovne dokonalý kontroling, rýchlo by sa zistilo, ktoré výkony alebo činnosti sú neopodstatnené. Problém s množstvom peňazí v zdravotníctve by sa zmenšil a bolo by aj na vyššie platy.

SME, 26.9.2011
 
Na receptoch bude musieť byť uvedená účinná látka

Od decembra tohto roku budú mať lekári povinnosť predpisovať určité lieky názvom liečiva. Zároveň im však ostane možnosť uviesť na recept aj názov konkrétneho lieku. Lekárnik pritom bude mať povinnosť vydať pacientovi najlacnejší liek, pacient však bude mať možnosť vybrať si iný liek, ako mu lekárnik ponúkne. Vyplýva to z nového zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. O tom, aký liek napokon pacient dostane, sa lekár dozvie minimálne v mesačných intervaloch od zdravotnej poisťovne. Z doterajšieho zákona sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého bolo možné držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni vydať povolenie iba na jednu lekáreň a jednu pobočku. "Vytvárajú sa tak jasné pravidlá tvorby sietí verejných lekární, ktoré v súčasnosti vznikajú ako dobrovoľné združenia držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti bez možnosti postihu alebo sankcie všetkých z nich. Takto bude jasné pravidlo, že "siete" môžu vznikať len na úrovni VÚC a v prípade porušenia zákona bude postihnutý držiteľ povolenia," konštatuje MZ SR. Poskytovanie zliav na predpisové lieky v rámci vernostných systémov by malo byť dobrovoľné, a ak sa lekáreň rozhodne poskytovať zľavy pacientom, tak 50 % z výšky zľavy, ktorú poskytla pacientovi, musí poskytnúť aj zdravotnej poisťovni. Lekárne pritom budú mať povinnosť poskytovať zľavy všetkým svojim klientom bez ohľadu na to, z ktorej zdravotnej poisťovne pochádzajú.

Pravda.sk/SITA, 13.9.2011
 
Ceny liekov budú druhé najnižšie v EÚ. Zákon podporila aj SNS

V rámci prerokovania zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v NR SR bol prijatý poslanecký pozmeňujúci návrh vládneho ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že úhrada poisťovne za inovatívny liek nebude viac ako 20% percent, ak tento liek nemá určenú cenu aspoň v dvoch krajinách EÚ, ktoré majú rovnaký, respektíve podobný hrubý domáci produkt na obyvateľa ako Slovensko. Proti takejto úprave bol farmaceutický priemysel i opozícia. Tvrdili, že sa slovenským pacientom obmedzí prístup k efektívnej a inovatívnej liečbe. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu sa pre určenie úhrady zdravotnej poisťovne vo výške viac ako 20% vyžaduje, aby mal liek úradne určenú cenu aspoň v 5 z 27 členských štátoch EÚ. Poslanci urobili aj zmenu v preplácaní doplatkov pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Do limitu spoluúčasti bude možné zaraďovať viac liekov ako v súčasnosti, keďže sa zrušilo ustanovenie, ktoré hovorilo, že z limitu sú vyňaté lieky s nižšou mierou úhrady zo strany zdravotnej poisťovne ako 75%.

Pravda.sk/SITA, 13.9.2011
 
Zľavu v lekárni má získať pacient, lieky sa môžu predražiť

Vládny návrh nového zákona o liekoch navrhoval, aby v rámci vernostného systému tretinu zľavy získala poisťovňa. Tak by sa zľava prejavila pozitívne aj vo verejných financiách. Poslanci v zdravotníckom výbore NR SR sa však rozhodli tento pomer zmeniť a odsúhlasili, aby celú zľavu získal pacient. Zdravotná poisťovňa Union tvrdí, že farmaceutické firmy nebudú medzi sebou súťažiť v kategorizácii liekov o najnižšiu cenu. Budú sa spoliehať, že doplatok znížia zľavou v lekárni. „Je tu riziko, že to povedie k vyšším regulovaným cenám liekov v kategorizácii, vyšším úhradám zdravotných poisťovní a vyššej spotrebe liekov v teréne,“ povedala hovorkyňa Judita Smatanová. Aj investičná spoločnosť Penta, ktorá je akcionárom poisťovne Dôvera aj siete lekární Dr. Max, návrh kritizuje. Správnym riešením je podľa hovorcu Martina Danka rozloženie zľavy. „Prináša šetrenie pre pacienta a aj pre zdravotnícky systém tým, že šetrí výdavky na lieky na úkor lekárnických marží.“ Podľa Ondreja Sukeľa, viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory nebude výsledkom vernostných systémov „znižovanie doplatkov za lieky, ale maximalizácia zisku súkromných spoločností, zatváranie lekární na miestach pre siete nezaujímavých, napríklad na vidieku, a zvyšovanie spotreby liekov“. Vernostné systémy by podľa neho priniesli pacientov najmä sieťam lekární, ktoré by si mohli dovoliť vyššie zľavy ako jednotlivé menšie lekárne.

SME, 5.9.2011
 
Partner Penty: Najväčšie zisky majú farmafirmy

Eduard Maták, partner skupiny Penta: „Boli by sme radi, keby sa podobne ako v Česku konečne do praxe presadilo, že môžeme podnikať v sieťach lekární. Aj keď dnes všetci vedia, že siete existujú a my zďaleka nie sme jediní, tak nie je právna úprava, ktorá by to umožňovala. Verím, že sa to zmení po schválení zákonu o liekoch. Bude to priestor pre vlastné značky v generikách a vo voľnopredajných liekoch. Chceli by sme distribučnú firmu prepojiť s vlastnou značkou lekární, ktorú máme v Česku a aj na Slovensku pod hlavičkou Dr. Max.“
Denník SME: Nebolo by pre ľudí príjemné, keby si mohli kúpiť voľnopredajné lieky v obchode a nielen v lekárni?
E.Maták: „Bolo. V Česku to funguje a nepoškodilo to nijako obraty v lekárňach. To, že si niekto kúpi Panadol alebo Paralen v supermarkete, neznamená, že ak sa potrebuje poradiť, nepôjde do lekárne. Mnohé príklady z iných krajín hovoria, že je to minimálna časť trhu, asi 3%.“

SME, 22.8.2011
 
Štát oddlží nemocnice 350 miliónmi eur

Oddlženie nemocníc z dôvodu ich prechodu na akciové spoločnosti bude stáť štát podľa návrhu MF SR 350 mil. eur. Podľa informácií denníka SME by však nemocnice potrebovali o 70 mil. eur viac. Minister financií Ivan Mikloš ešte začiatkom júla informoval, že finančné zdroje vyčlenené na oddlženie nemocníc budú pravdepodobne nižšie ako celkové požiadavky veriteľov. V prvom rade sa preto podľa neho budú uspokojovať pohľadávky primárnych veriteľov (napr. dodávateľov energií či liekov). Ku koncu marca dosahovali záväzky štátnych nemocníc po lehote splatnosti 240 mil. eur, v rovnakej výške boli aj záväzky v lehote splatnosti. Nemocniciam by malo byť tiež odpustené splácanie tzv. návratnej finančnej výpomoci vo výške 130 mil. eur z konca roka 2009.

sme.sk/SITA, 15.8.2011
 
Lekárnici: Uhliarik vznik lekární nesprísnil, naopak

Ondrej Sukeľ, prvý viceprezident Slovenskej lekárnickej komory, tvrdí, že návrh nového zákona o lieku „relevantným spôsobom vznik nových lekárni skôr zjednodušuje, ako sprísňuje“. Z existujúceho zákona sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého bolo možné držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni vydať povolenie iba na jednu lekáreň a jednu pobočku. „Podľa nového zákona bude možné vydať povolenie naraz aj na 50 lekární jednej osobe,“ hovorí Sukeľ. MZ SR k návrhu priložilo odôvodnenie, že nový zákon vytvára jasné pravidlá najmä pre tvorbu siete lekární. Tie v súčasnosti vznikajú ako dobrovoľné združenia bez možnosti postihu. „Takto bude jasné pravidlo, že siete môžu vznikať len na úrovni VÚC a v prípade porušenia zákona bude postihnutý držiteľ povolenia,“ konštatuje ministerstvo. „Lekárnici chceli nutnú vzdialenosť medzi lekárňami, aby sa nestalo, že nejaký zabehnutý vyštudovaný farmaceut má tú svoju lekáreň, všetko funguje, a zrazu príde veľká sieť, urobí okolo neho dve lekárne, dá vernostné zľavy a on to môže rovno zabaliť,“ povedal bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. Uhliarik tak požehnaním sietí aj bonusov docieli podľa Rašiho len to, že lekárnický stav nebude môcť konkurovať biznismenom.

aktuálne.sk, 12.8.2011
 
Chorí pacienti budú pre poisťovne príťažlivejší

Prerozdeľovanie financií medzi poisťovne sa má robiť aj na základe chorobnosti ich poistencov. Výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie peňazí. Tzv. PCG (Pharmacy-based Cost Group) systém sa používa na kompenzáciu rizikovej štruktúry poistencov podľa nákladových skupín založených na predpísaných liekoch. V praxi to môže znamenať, že poisťovne budú pre pacientov s určitými chronickými chorobami vytvárať špeciálne programy, ktoré ich prilákajú. Podobne sa to prejavilo v Holandsku a práve jeho model PCG skupín chceme prebrať aj my. Pracovná skupina ÚDZS a poisťovní má vybrať choroby, za ktoré dostanú poisťovne viac peňazí. Do novo vytvorených skupín podľa chorôb sa potom podľa dohodnutých pravidiel budú zaraďovať poistenci. Výberovým kritériom budú lieky, ktoré dlhodobo užívajú. Najviac má po zavedení získať štátna VšZP. Jej poistný kmeň s 3,5 mil. poistencov obsahuje totižto mnoho chronických pacientov. Dnes na to, koľko dostane poisťovňa z odvodov, vplýva len vek, pohlavie a ekonomická aktivita poistencov.

SME, 9.8.2011
 
Štátna poisťovňa nemocniciam dlhuje milióny, ale vytvára zisk

Bývalý generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Apollo a súčasný poradca Prezídia SLK Vladimír Balogh upozorňuje, že pojem nadlimity si vymysleli poisťovne. "Pojem nadlimity sme si viac-menej vytvorili my sami, nakoľko je evidentný nedostatok financií v systéme a navyše nemáme určené objektívne reálne nákladové ceny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti." V porovnaní s rokom 2009 minulý rok nadlimitné výkony klesli o približne 7,75%, teda o 7,5 mil. EUR. Podľa viceprezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Petra Ottingera je to tým, že lekári sa poučili a výkony odkladajú. "Poskytovatelia sa naučili, že radšej pacientov objednávajú, ako by ich mali vybavovať,“ povedal.

Pravda, 8.8.2011
 
(Odborári:) Uhliarik s platmi zdravotníkov zavádzal

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik tvrdí, že lekári v nemocniciach, ktoré sa zmenili na akciové spoločnosti, zarábajú približne o 400 EUR a zdravotné sestry o 100 EUR viac ako lekári, resp. sestry v príspevkových organizáciách.
"Nie je pravda, že lekár v akciovej spoločnosti zarobí o 400 EUR viac. Za prvý štvrťrok v roku 2011 dosiahol priemerný plat lekára bez príplatkov v akciovej spoločnosti 1609 EUR, kým vo fakultnej nemocnici 1589 EUR, čiže tam je rozdiel 20 EUR. Minister zavádza verejnosť aj v prípade zdravotných sestier, ktoré dokonca zarábajú v nemocniciach akciovkách ešte menej ako vo fakultných nemocniciach," tvrdí predseda Slovenského odborového zväzu Anton Szalay, ktorý vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií o priemerných platoch v zdravotníckych zariadeniach za prvý štvrťrok 2011.
"Ministerstvo zdravotníctva pri informovaní o platoch lekárov vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií za celý rok 2010 a za prvý štvrťrok 2011. Rozdiel v platoch lekárov pracujúcich v akciových spoločnostiach a príspevkových organizáciách, ktoré patria pod ministerstvom zdravotníctva - priemerná mzda vrátane náhrad za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, brannej pohotovosti a bez paušálnych náhrad, za prvý štvrťrok 2011 je 352,23 EUR. Za rok 2010 bol podľa odhadu rozdiel 397,92 EUR," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Pravda, 27.7.2011
 
Štátne nemocnice neoddlží Veriteľ 2

Nemocnice sa budú oddlžovať inak ako v roku 2003, nemá to byť pokračovanie Veriteľa. „Postup samotného oddlženia spôsobom Veriteľa naráža na prekážky, ktoré by celý proces predĺžili a skomplikovali,“ povedala hovorkyňa MZ SR Katarína Zollerová. Úlohou komisie pre oddlženie bude rokovať s najväčšími veriteľmi nemocníc a dohodnúť odpustenie úrokov z omeškania, pokút a iného príslušenstva. Okrem toho má mať na starosti aj rokovania o zľave, ktorá zníži pohľadávky. Na rozdiel od Veriteľa nebude pohľadávky od veriteľov kupovať. To budú robiť jednotlivé nemocnice. „Dohoda o vyrovnaní bude predmetom rokovania riaditeľa zdravotníckeho zariadenia a veriteľa,“ povedala Zollerová. Dlhy budú uhradené cez štátnu pokladnicu. Peniaze sa budú uvoľňovať len so súhlasom komisie. Riaditeľov budú kontrolovať skupiny, ktoré vytvoria Slovenská konsolidačná a ministerstvo zdravotníctva. Tie budú overovať konkrétne podklady na oddlženie, aby sa predišlo špekulatívnemu oddlžovaniu. Napríklad fiktívnym či predraženým pohľadávkam.

SME, 22.7.2011
 
Šéf poisťovne: Lepšie je rušiť oddelenia, nie celé nemocnice

Marián Faktor, gen. riaditeľ VšZP: „Desiatky oddelení nemali dosť lekárov a sestričiek. Často sú tam lekári s čiastočnými úväzkami alebo pracujú zároveň v súkromných ambulanciách. Nedostatky si priznali aj nemocnice. Niekedy zamestnanci ako dôvod zachovania oddelenia povedali, že sa tam pacienti radi vracajú. No my chceme, aby ich vyliečili, a aby sa tam nemuseli vracať. Pacienti budú niekedy musieť ďalej cestovať, ale pôjdu za vyššou kvalitou. Aj doteraz za náročnejšími výkonmi cestovali.“ Pri odzmluvnení sme vedeli „pri každom oddelení povedať, koľko je tam zamestnancov, pacientov, s akými chorobami, aké majú prístroje, koľko je tam komplikácií, prekladov ale aj to, kam z nemocnice pacienti odchádzajú. Samozrejme, posudzovali sme aj dostupnosť.“

SME, 4.7.2011
 
Burič? Tento lekár odmieta štrajk, kolegom je na posmech

Branislav Sepeši, radiačný onkológ z Banskej Bystrice: „Stále chcú všetci do zdravotníctva viac peňazí. Ja tvrdím, že bez reformy si rezort viac peňazí nezaslúži. Predstavte si, že zdravotníctvo je loď na rieke, ktorá reprezentuje financie. Pri plavbe naráža na problémy, ktoré možno zobraziť ako skaly na dne rieky. Čo sa s tým dá robiť? Môžeme naliať viac vody, aby sa zdvihla hladina. Videli sme to niekoľkokrát na oddlžovaní zdravotníctva, ktoré nakoniec nič nevyriešilo. Alebo sa môžeme snažiť tie skaly z dna povyťahovať. Objavila sa snáď v médiách takáto požiadavka? Nie. Žiadosti na dolievanie vody sa však ozývajú zo všetkých strán.“
„Dzurindova vláda urobila obrovskú chybu, že zrejme pod tlakom verejnosti stopla zmenu nemocníc na akciové spoločnosti. Keby vtedy dotiahli reformu do konca, mali by sme dnes vyriešených množstvo vecí. Nemocnica ako akciová spoločnosť
by musela pracovať efektívnejšie. Už by sa nemohlo plytvať pri samotnom výkone zdravotnej starostlivosti, nemohli by sa kupovať prístroje tak predražene, nemohli by byť také obrovské straty pri liekoch.“

Život, č. 27/2011
 
Na nemocnice môže dať štát pol miliardy eur

Dlhy v zdravotníctve sa zvyšujú živelne. Niektorí veritelia už strácajú trpezlivosť a hrozí aj odpredaj pohľadávok. "Počítame s tým, že nemocnice tento rok vytvoria nový dlh, asi o 100 miliónov eur vyšší, ako sme pôvodne rátali“, povedal štátny tajomník MF SR Vladimír Tvaroška. „Dlh sa nám nepodarilo zastaviť, a to je jedno z rizík tohtoročného rozpočtu,“ tvrdí. Nemocnice sa podľa analytika INEKO Petra Goliaša zadlžujú aj preto, že nie sú pod vedením manažérov a riaditelia sa menia každé štyri roky. „Štát im nedáva prísne rozpočtové kritériá,“ povedal. Chybu vidí aj v tom, že im štát vždy sľuboval istú formu oddlženia.

SME, 1.7.2011
 
Koalícia nemá spoločný názor na podmienky zisku poisťovní

Poslanec za MostHíd Tibor Bastrnák chce, aby zdravotné poisťovne museli platiť aspoň 80% zisku na vytvorenie svojho rezervného fondu. Má vykrývať dočasné straty poisťovní. Platiť majú dovtedy, kým rezerva nedosiahne najmenej výšku 3% poistného, ktoré sa prerozdeľuje medzi poisťovne. Takýto systém naplnenia rezervného fondu by bol podľa Bastrnáka spravodlivejší ako vládny návrh, lebo by zohľadňoval počet poistencov. Rezortu sa Bastrnákova zmena nepáči: „Môže byť bariérou pre vstup nových poisťovní na trh, čo je v rozpore s vyhlásením vlády.“ Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH totiž navrhol, aby si mohli poisťovne vyplatiť zisk, ak budú mať v rezervnom fonde aspoň 20% z ich základného imania.

SME, 29.6.2011
 
Slováci dali do zdravotníctva z vlastného 1,2 miliardy eur

Slováci dali v minulom roku (2010) do zdravotníctva priamo z vlastných vreciek 1,203 mld. eur (tzv. out-of-pocket payments). Rok predtým to bolo 1,145 mld. eur. Ide o všetky platby obyvateľstva za tovary a služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako napríklad doplatky za lieky alebo za nadštandard v nemocnici. Medziročne sa tak úroveň súkromných zdrojov v zdravotníctve zvýšila o 58,6 mil. eur, čo predstavuje nárast o 5,1 %. Vyplýva to z informácií Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Celkové disponibilné zdroje zdravotníctva predstavovali v uplynulom roku 4,904 mld. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to viac o 2,1 %. Podiel reálnych zdrojov financovania zdravotníctva na HDP bol 7,4 %. V roku 2009 to bolo 7,3 %.
Údaje za rok 2009
Údaje za rok 2008

sme.sk/SITA, 28.6.2011
 
VšZP plánuje uprednostňovať jeden deň v nemocnici

Podľa generálneho riaditeľa VšZP Mariána Faktora je jednodňová zdravotná starostlivosť svetovým trendom už niekoľko rokov. Slovensko podľa neho za týmto trendom ale významne zaostáva. "Len 10 až 15% výkonov sa u nás realizuje formou jednodňovej starostlivosti, vo vyspelých krajinách je to 60 až 90% v niektorých odbornostiach," podotkol. VšZP v informovala, že jej revízia ukázala, že pacienti po operáciách ostávali na niektorých oddeleniach zbytočne dlho. Ak sa začne do praxe tlačiť jednodňová starostlivosť, podľa poisťovne sa tak skráti doba čakania na zákrok u ostatných pacientov. Jednodňová chirurgická liečba je pre pacienta výhodná aj z pohľadu zníženia rizika možných nozokomiálnych nákaz získaných na oddelení. Gynekológ Roman Procházka z Lekárskeho odborového združenia pripomína, že vyspelé krajiny majú na rozdiel od Slovenska na poskytovanie jednodňoviek adekvátne podmienky. "Áno, v Anglicku ide pacientka hneď po pôrode domov, ale mimo nemocnice má zabezpečené sociálne služby, je tam možnosť lekára, ktorý ju skontroluje a podobne. U nás je takáto starostlivosť absolútne v deficite," povedal.

aktuálne.sk, 27.6.2011
 
Špecifikum lekárskej vzbury: Nesúhlas s akciovkami

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár upozornil, že nemocnice ako akciovky nemajú podporu v takom veľkom rozsahu nikde v Európe. "Štát sa nesmie zbaviť garancie poskytovania zdravotnej starostlivosti," povedal. Roman Procházka z LOZ v Bratislave podotkol, že hrozí odpredávanie nemocníc. "Akciovky sú tvrdo viazané obchodnými zákonitosťami. Pri súčasnom financovaní považujeme za viac ako isté, že dôjde k zadlžovaniu. Nebude problém dôjsť až k exekúcii, nasleduje vstup súkromného kapitálu do štátnej akciovky."

aktuálne.sk, 23.6.2011
 
Podať výpoveď je pripravených 1 500 lekárov

Lekárske odborové združenie (LOZ) žiada presadenie štyroch požiadaviek, a to dodržiavanie Zákonníka práce, zmenu systému financovania zdravotníctva, zastavenie transformácie nemocníc a zvýšenie platov zdravotníkov. Podľa MZ SR rast platov úzko súvisí s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktorú odborári odmietajú. Rezort predpokladá, že nemajú dostatok informácií o mzdách lekárov, keďže priemerný plat lekárov vo fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré fungujú ako akciové spoločnosti, bol za minulý rok 2 010,69 EUR. To je takmer 3-násobok priemernej mzdy. Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, ktorú schválila NR SR, je totiž podľa ministerstva významným krokom k rastu platov lekárov. Podľa LOZ považuje rezort zdravotníctva transformáciu za akýsi čarovný prútik, ktorý vyrieši všetky problémy zdravotníctva. Podľa odborárov však povedie iba k zmene vlastníckych vzťahov v nemocniciach a vstupu súkromného kapitálu do nemocníc. "Vzhľadom na uvedené chceme všetkým odkázať, že nemocnice nie sú fabriky, že zdravie nie je biznis, že pacient nie je a ani nebude klientom," vyhlásil šéf LOZ Kollár. Transformáciu označil za posledný klinec do rakvy slovenského zdravotníctva.

plusky.sk/SITA, 22.6.2011
 
Českí poslanci schválili zdravotnícku i dôchodkovú reformu

Reforma prinesie do českého zdravotníctva po prvý raz definovanie štandardu a nadštandardu lekárskej starostlivosti. Pre hospitalizovaných pacientov sa zvýši poplatok za pobyt v nemocnici zo súčasných 60 na 100 Kč za deň (4 EUR) a zdravotné poisťovne prostredníctvom receptov prestanú hradiť lieky v cenách do 2 EUR. Naopak, pacienti privítajú zmenu v platbách za recept: kým doteraz platili 30 Kč za každú položku na recepte, od septembra by sa mala rovnaká suma platiť za celý recept.

sme.sk/TASR, 21.6.2011
 
Bývalý šéf nemocnice: Farmafirmy ovládajú zdravotníctvo

Denník SME: Keď ste šéfovali nemocnici, bola v pluse. Ako sa vám to podarilo, keď dnes sú takmer všetky, najmä štátne nemocnice v mínuse?
Ladislav Laho, lekár: "Nekradol som. ... Režim príspevkovej organizácie, striedanie zadlžovania a oddlžovania, časté striedanie manažmentov nemocníc, politické nominácie a tlaky na klientelistické financovanie nemocníc vytvárajú motivačne i organizačne nevhodné prostredie, v ktorom nie je možné dobre gazdovať. Ak by toto všetko neexistovalo, dala by sa každá z týchto nemocníc riadiť oveľa kvalitnejšie a bez zadlžovania. Podmienkou je však nulová tolerancia ku korupcii." ...
"Kým bude podstatnú časť zdravotného systému vlastniť štát, každé 4 roky sa zmení ministerstvo aj vedenie nemocníc a najväčšej poisťovne. V podstate akoby sa zmenil majiteľ, ktorý vie, že o štyri roky už bude majiteľom niekto iný. To by nevydržala akokoľvek zdravá firma. Preto je potrebný stabilný majiteľ. Nemusí to byť len kapitál, aj keď toto riešenie sa natíska ako prvé a je vzhľadom na potrebu investícií asi najvhodnejšie. Ale môže to byť napríklad aj cirkev alebo neprofitujúce združenia."

SME, 20.6.2011
 
Slovensko bude asi využívať nemecký DRG systém

Slovensko bude podľa všetkého využívať nemecký DRG systém. Obstaraný by mal byť do septembra tohto roka. Pilotné testovanie systému je naplánované na júl až november budúceho roku a prevádzka od začiatku roku 2013. Vyplýva to z Koncepcie zabezpečenia a zavedenia DRG systému, ktorú do pripomienkového konania predložil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten sám pritom termín zavedenia DRG na Slovensku označil za "nezvyčajne“ ambiciózny. DRG systém by mal byť 100%-ným zdrojom financovania nemocníc. "V súčasnosti sa stanovuje výška úhrady za ukončený hospitalizačný prípad dohodou medzi poskytovateľom a poisťovňou. Ako pripočítateľné položky sú hradené lieky a zdravotnícky materiál, samostatne sú uhrádzané spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky,“ píše sa v koncepcii. DRG systém je vo svete považovaný za najobjektívnejší, najtransparentnejší a najspravodlivejší systém financovania nemocníc. Umožňuje odmeňovanie za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa jej medicínsko - ekonomickej náročnosti. Na základe neho sa za každý pobyt v nemocnici uhrádza paušálna platba, a to na základe určitých kritérií, ktorými sú najmä hlavná diagnóza, vedľajšie diagnózy, vykonané procedúry/výkony, vek, pohlavie, spôsob prepustenia z nemocnice, závažnosť zdravotného stavu a ďalšie kritériá.

sme.sk /SITA, 17.6.2011
 
Poisťovňa ukázala, ktoré oddelenia skončia

Od začiatku júla nezazmluvní VšZP v slovenských nemocniciach 156 oddelení, čo je približne 15% z celkového počtu oddelení. Ide o 3 300 lôžok z celkového počtu takmer 34-tisíc. Minimálna verejná sieť pritom predpokladá 29 133 lôžok. Z hľadiska štruktúry oddelení sa redukcia najviac dotkne krčných a očných oddelení. V niektorých nemocniciach sú oddelenia s využitím lôžok na menej ako 50%, na niektorých slúžia lekári bez príslušnej odbornosti. Generálny riaditeľ VšZP Marián Faktor podotkol, že SR patrí v rámci krajín OECD k štátom s nadpriemerným počtom akútnych lôžok. Nezazmluvnenie oddelení bude VšZP kompenzovať presunutím značnej časti liečby do jednodňovej zdravotnej starostlivosti, časť nemocničnej liečby sa zároveň nahradí ambulantnou a stacionárnou zdravotnou starostlivosťou. Medicínsky a finančne náročná liečba sa podľa Faktora presunie do špecializovaných centier. Univerzitné a fakultné nemocnice budú zlučovať svoje oddelenia a kliniky.

sme.sk / TASR, SITA, 17.6.2011
 
Nízke ceny podľa firiem znížia dostupnosť liekov

Nízke ceny neprinesú najväčší efekt pacientom, tvrdia farmafirmy. „Prospech z nízkych cien budú mať paradoxne súkromné distribučné spoločnosti,“ povedal Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Zarobiť majú na takzvanom reexporte. Nakúpia lieky od firiem za ceny, ktoré budú platiť na Slovensku, ale dovezú ich do krajiny, ktorá má vyššie ceny, napríklad do Nemecka či Francúzska. Reexport stúpne z dnešných zhruba 15 na 40%, tvrdí Mesároš. Najviac sa to podľa neho dotkne liekov drahších ako 30 EUR. Rizikové sú najmä onkologické, biologiká, interferóny či neurologiká, tvrdí.

SME, 16.6.2011
 
Uhliarik: Farmafirmy sa skrývajú za pacientov

Nesúhlas farmaceutických firiem so zákonmi, ktoré predkladá MZ SR, nepramení podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika z ich záujmu chrániť pacienta, ide im len o ich zisky. Argumenty farmaceutických spoločností proti navrhovaným zmenám v liekovej politike označil minister za mýty. Odmietol pritom názor, že generická preskripcia, teda predpisovanie účinnej látky namiesto obchodného názvu lieku, prinesie zmätok, lebo lekári nebudú vedieť, aký liek napokon pacient užíva. Ako pripomenul, už v súčasnosti platí a využíva sa generická substitúcia, teda že lekárnik môže namiesto predpísaného lieku vydať iný liek s rovnakou účinnou látkou. "Lekár teraz vôbec nevie, aký liek pacient vlastne dostal," upozornil Uhliarik. Zároveň dodal, že práve tento stav sa má zmeniť, keď poisťovne majú spätne informovať lekárov, aký liek pacient v lekárni vybral. Minister nesúhlasí ani s tvrdeniami, že prísnejšie referencovanie liekov spôsobí zvýšenie reexportu a nedostatok liekov na Slovensku. "Toto absolútne vylučujem," skonštatoval.

sme.sk/SITA, 9.6.2011
 
Predpisovanie liekov zostane, Uhliarik ustúpil

MZ SR, ktoré pôvodne chcelo zaviesť namiesto predpisovania konkrétneho lieku iba účinnú látku (tzv. generická preskripcia), ustúpilo a v zákone najnovšie navrhuje obidve možnosti. Znamená to, že lekári na recepte budú síce musieť uviesť účinnú látku, ale budú môcť aj konkrétny názov lieku. Takto však zákon podľa expertov stráca opodstatnenie. Ministerstvo takúto úpravu odôvodňuje tým, že ide o dočasný kompromis, kým sa nezavedie systém elektronického zdravotníctva. Tam potom bude mať lekár prehľad o tom, aké lieky si pacient v lekárni vybral, čo bola jedna z najväčších výtiek lekárov proti generickej preskripcii.

Pravda, 4.6.2011
 
Poisťovne budú lekárov informovať, aké lieky lekárnici pacientom vydajú

MZ SR chce zabezpečiť, aby lekári aj po plánovanej zmene spôsobu predpisovania liekov vedeli, aké konkrétne lieky ich pacienti užívajú. Zdravotné poisťovne by mali preto raz mesačne informovať lekárov o tom, aké lieky lekárnici vydali pacientom. "Týmto krokom ministerstvo odstránilo najzásadnejšiu výhradu zo strany lekárov ku generickej preskripcii, ktorí navrhovali účinnosť tohto opatrenia až po elektronizácii zdravotníctva práve z dôvodu, aby sa zabezpečila spätná väzba o tom, aký liek bude pacientovi vydaný," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

pravda.sk/TASR, 31.5.2011
 
Na čakačkách nemocníc je desaťtisíc ľudí

Dva mesiace až rok trvá, kým sa pacienti na čakacích listinách zdravotných poisťovní dostanú na operácie. Dnes je v takejto situácii vyše 10-tisíc pacientov. Čakacie listiny môžu vznikať na tri typy diagnóz: choroby oka, ktoré si vyžadujú implantáciu, choroby obehovej, svalovej a kostrovej sústavy. Poisťovne sa zhodujú, že najdlhšie sa čaká na výmenu bedrového kĺbu. Tam je čakací čas 9 mesiacov aj rok. Čakačky vznikajú preto, že nemocnice nemajú dostatočné kapacity, ale aj kvalifikovaný manažment, tvrdia poisťovne. Nemocnice to odmietajú. „Starostlivosť o pacientov, ktorých hospitalizácia či operácia znesie odklad, manažuje ich zdravotná poisťovňa,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura z Košíc. „Čakačky sú najmä pre limity poisťovní, vedeli by sme urobiť aj viac,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Poisťovne tlačia na nemocnice, aby robili výkony najmä lacnejšou jednodňovou chirurgiou. Ak sa dá výkon urobiť ako jednodňová chirurgia a nemocnica ho tak nerobí, VšZP jej zaplatí len toľko, ako za jednodňový.

SME, 30.5.2011
 
Výber lieku asi ostane na lekárovi

Členovia petičného výboru proti navrhovanej generickej preskripcii liečiv upozorňujú, že tento spôsob predpisovania liekov môže ohroziť pacientov. Kritizujú aj to, že ak bude mať pacient problémy po užití lieku, bude za to zodpovedný lekár, aj keď liek odporučil lekárnik. „Hrozia komplikácie a predávkovania sa,“ povedal člen petičného výboru Peter Pekarovič. Problém majú aj dodávatelia liekov. Zavedenie predpisovania účinnej látky bez toho, aby bolo zdravotníctvo elektronizované, je podľa nich nebezpečné. Ak by bola ukončená elektronizácia, existovala by elektronická karta pacienta, kde by si lekárnik aj lekár mohli pozrieť, aké lieky už pacient užíva, alebo ktoré mali na neho nežiaduce účinky.

SME, 27.5.2011
 
Poplatky za nemocnicu majú zatiaľ odklad

Podľa návrhu nemocníc by mala vláda uzákoniť poplatok za hospitalizáciu na úrovni 4 eur za deň. „V tom je strava, administratívne služby a sociálne zázemie, upratovanie, pranie a podobne,“ priblížil predseda Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Zavedenie poplatkov je podľa neho nutné, keďže pri súčasnom financovaní zdravotníctva nie je možné, aby nemocnice ďalej existovali. „Ministerstvo zdravotníctva nechce ísť cestou poplatkov, a teda finančnej záťaže chorých pacientov,“ uviedla hovorkyňa Katarína Zollerová. Petko však upozorňuje, že situácia v zdravotníckych zariadeniach sa bude ďalej komplikovať a reálne im hrozí kolaps. „Druhá rovina je, že nemocnice budú čím ďalej, tým viac rozširovať iné poplatky, lebo nemajú inú možnosť." Mnohé nemocnice pre nedostatok peňazí už s vyberaním poplatkov začali. Medzi prvými boli napríklad nemocnice v Malackách či v Košiciach-Šaci, kde si pacient zaplatí napríklad za výber operatéra či nadštandardnej izby. Niekde sa platí aj za zaparkovanie auta v areáli nemocnice či za použitie elektrickej energie. Od prvého júna sa zoznam spoplatnených služieb aj nemocníc, ktoré budú vyberať poplatky, môže ešte rozšíriť. Asociácia nemocníc chce totiž svojich šesťdesiatich členov vyzvať, aby aj oni začali vyberať poplatky za nadštandard či prednostné vyšetrenie. "V prípade, že ambulancie vyčerpajú limit od zdravotných poisťovní, a ten vyčerpajú vždy, by za ďalšie plánované vyšetrenia vyberali poplatky za prednostné služby. Stanovené sú samosprávnymi krajmi, cena približne 10 eur za vyšetrenie,“ hovorí Petko. Nemocnice navrhujú, aby zákon, ktorý  jednoznačne stanoví, za čo sa môžu a za čo nemôžu poplatky vyberať, zároveň určil aj maximálnu výšku poplatkov. „Navrhujeme zmeniť zákon, ktorý by určil strop poplatkov, tak ako je to pri liekoch. To, čo by bolo nad tento objem, by im vrátila späť zdravotná poisťovňa," dodal Petko.

Pravda, 26.5.2011
 
Šéf univerzitnej nemocnice Sabol: Dlh sme zdvojnásobili

Jozef Sabol, riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave: Sme obviňovaní, že sme dlh zdvojnásobili. Je to pravda. Účtovníctvo po bývalom vedení neodzrkadľovalo realitu. Keď sme to opravili, naše 16%-né mesačné zadlžovanie je dnes aj po znížení platieb poisťovní na 32%-ách. Každý mesiac tvoríme nový dlh vo výške zhruba 4 mil. eur. Dlh sami nezvládneme. Ceny od poisťovní sú pre nás nevyhovujúce. Nedokážeme z nich uhradiť zdravotnú starostlivosť. Vláda musí zadefinovať, ako sa bude financovať zdravotníctvo.
Najväčší problém nie je v počte lôžok, ale v platbe za liečbu. Doteraz to bolo tak, že všetky výkony boli platené ako ukončená hospitalizácia. Bez ohľadu na to, aký bol zákrok drahý. Išlo o počet dní v nemocnici. Pri niektorých sme prerobili, ale čiastočne sme si to kompenzovali výkonmi, za ktoré sme dostávali viac, ako nás stáli. Teraz však poisťovne zrážajú ceny najlacnejších výkonov, z ktorých sme hradili drahé výkony. Sme za to, aby sa platilo za výkony, ale nech sú správne ohodnotené. Dnes neexistuje štandardizácia. Príjmy nám klesli od VšZP. Dôvera nám ich zatiaľ neznížila. Keď zaplatíme mzdy a lieky, je to 130% z toho, čo nám zaplatí poisťovňa. Celkovo sa nám podarilo znížiť náklady o 2,5%. Keď si porovnáme náklady v rokoch 2010 a 2011, stúpli nám len na mzdy - o 5%. Vyplýva to z kolektívnej zmluvy.
Je tu veľa nemocníc, ktoré neefektívne odoberajú peniaze zo systému. Navrhovali sme, aby ostali štyri koncové - univerzitné a fakultné nemocnice v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici a Bratislave. Ostatné môžu ísť na trhový systém, kde by patrili pod župy a museli by ukázať opodstatnenosť. V niektorých sú oddelenia využívané na 30 až 40%.

SME, 23.5.2011
 
Hrozí, že za niektoré operácie sa bude platiť

Zdravotné poisťovne tlačia nemocnice do jednodňovej chirurgie, pri ktorej im nemusia platiť následnú hospitalizáciu. Ak lekár nechá pacienta po zákroku jednodňovej chirurgie zo zdravotných dôvodov v nemocnici na pozorovanie dlhšie ako 24 hodín, poisťovňa mu pobyt na lôžku, lieky či stravu nepreplatí v takej istej výške ako pri iných zákrokoch. Nemocnica za ňu dostane o 10 až 30 eur menej ako v prípade iných diagnóz. Je potom len na nemocnici, či zvyšok uhradí z vlastných nákladov, alebo to dá doplatiť pacientovi. Nemocnice síce zatiaľ chýbajúce peniaze od pacientov nepýtajú, je však len otázkou času, kedy tak začnú robiť. Aj vinou jednodňovej chirurgie sa totiž nemocnice dostávajú do čoraz vyšších červených čísel. "Zadlžujeme sa každý mesiac. Nie je to problém iba týchto výkonov, problém je to, že nemocnica nedostáva od zdravotných poisťovní reálne platby, ktoré by pokrývali reálne náklady na pacienta. Kým jednodňové centrá si môžu pacienta vyberať a nemusia isť do rizika, my ako koncová nemocnica musíme prijať každého pacienta," povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Pravda, 23.5.2011
 
VšZP má portál na overovanie nárokov na starostlivosť

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sprístupnila na svojej internetovej stránke portál na overovanie nárokov na zdravotnú starostlivosť. Podľa platnej legislatívy majú totiž poistenci, ktorí majú nedoplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia alebo nezaplatené preddavky za 3 mesiace, nárok len na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. "Po sprístupnení nového portálu si túto skutočnosť môžu jednoduchšie overiť nielen poistenci ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti," povedala hovorkyňa poisťovne. Ako dodala, po prihlásení sa na internetový portál iba zadajú rodné číslo alebo číslo preukazu poistenca, prípadne iný údaj a prakticky okamžite získajú spätnú informáciu o tom, či poistenec má alebo nemá nárok na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu.

Webnoviny.sk/SITA, 12.5.2011
 
Slovenskí lekári dajú hromadné výpovede

Lekárske odborové združenie (LOZ) sa rozhodlo, že podľa vzoru českých kolegov vyzve slovenských lekárov na podanie hromadných výpovedí. Lekárski odborári žiadajú dodržiavanie Zákonníka práce, vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia, zreálnenie platieb za výkony či zastavenie transformácie nemocníc. Odborári požadujú i garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr od roku 2013 dosiahli 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v SR v závislosti od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe.

aktuality.sk/TASR, 8.5.2011
 
Nedostatok lekárov sa prejavuje najmä v chirurgii a röntgenológii

Nedostatok lekárov sa podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu prejavuje najmä v chirurgii či röntgenológii. Ako poznamenal pre TASR, podmienky pre lekárov sú oproti Českej republike nevyhovujúce, keďže nemocnice sú staršie a horšie vybavené. Dragula si myslí, že pokiaľ sa Slovensko nespamätá a nezlepší pracovné podmienky a mzdové ohodnotenie lekárov, tak sa môže časom stať, že v slovenských nemocniciach nebude mať kto pracovať. V tejto súvislosti poukázal na vysoký vek slovenských lekárov. Ten sa priemerne pohybuje medzi 55 až 57 rokmi. "Tá generácia je veľmi stará," zdôraznil. Upozornil pritom, že prieskum medzi absolventmi lekárskych fakúlt ukázal, že ôsmi z desiatich plánujú odísť do zahraničia.

zzz.sk/TASR, 8.5.2011
 
Na Slovensku zrejme pribudnú nové zdravotné poisťovne

Na Slovensku možno čoskoro pribudnú nové zdravotné poisťovne. Ako informovala TV Markíza, v kuloároch sa hovorí o dvoch spoločnostiach. Ambície v zdravotníctve vraj majú komerčné poisťovne Allianz a AXA.

sme.sk/SITA, 6.5.2011
 
Za poplatok vás zoperujú aj hneď

MZ SR pripravuje zoznam činností, za ktoré si lekári môžu od pacientov pýtať peniaze. Regulovať chce však len činnosti, za ktoré sa bude môcť platiť, nie ich cenu. Ide o 6 služieb, medzi nimi prednostné vyšetrenia či operácie, poskytnutie nadštandardného materiálu alebo pomôcky, alebo ošetrenie na vlastnú žiadosť. Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD) kritizuje, že v návrhu sa nepočíta so stropmi poplatkov. Asociácii nemocníc Slovenska sa vymedzenie vidí úzke. „Za týchto 6 činností sa dnes už platí. Nič sa tým nerieši. Nič to neprinesie,“ povedal viceprezident Peter Ottinger. Asociácia by chcela vyberať za viaceré služby. Poplatky by sa podľa nich mali zaviesť aj za „hotelové služby“ v nemocniciach tak, ako to bolo za exministra Rudolfa Zajaca.

SME, 5.5.2011
 
Farmaceuti varujú, že liekov bude menej

MZ SR chce stanoviť sumu, ktorú budú platiť zdravotné poistenie za inovatívne lieky vstupujúce na náš trh. V prípade, že nebudú mať určenú cenu aspoň v 2 krajinách, ktoré majú podobné HDP ako Slovensko, úhrada za ne zo zdravotného poistenia nebude viac ako 25%. A práve táto podmienka môže odradiť farmaceutické spoločnosti od dodávky liekov na slovenský trh, na čo upozorňujú samotné firmy.
„Referencovanie cien na druhú najnižšiu úroveň je zničujúce. Zvýši sa paralelný vývoz týchto liekov zo Slovenska. Pacientovi tak zostane síce vypísaný recept, ale v lekárni liek nedostane,“ zdôvodnil Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. Dnešný vývoz liekov na úrovni 10–15% by sa podľa neho zvýšil viac ako 2-násobne. Rovnaký názor majú aj dodávatelia liekov. „Ak by sme mali byť druhí najnižší v EÚ, cenová hladina našich liekov bude ešte nižšia, tým pádom zaujímavejšia pre distribútorov, ktorí sa zaoberajú vývozom a môže to ohroziť dostupnosť liekov,“ povedal prezident Asociácie dodávateľov liekov Igor Novák.

Pravda, 5.5.2011
 
Baláž: Nemocnice z poplatkov nezbohatnú, ale pomôžu im

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: Bude sa musieť jasne zadefinovať, či má zdravotné poistenie pokrývať iba zdravotnícke výkony alebo aj stravu a ubytovanie, čo sú už viac-menej akoby hotelové služby, lebo nemôžeme za obmedzený objem poistenia požadovať neobmedzený objem služieb. Mal by sa stanoviť nejaký základný balík, ktorý by charakterizoval rozsah chorôb hradených z verejného poistenia a vedľajšie služby, ktoré nie sú zdravotnícke, ako je napríklad ubytovanie a strava, a tie by boli hradené pacientom.

Pravda, 3.5.2011
 
Pacient platí aj za použitie elektriny

Podľa cenníka zverejneného na internetovej stránke si popradská nemocnica účtuje aj za takzvané "dôkladné vyšetrenie orgánového systému". Na otázku, či v prípade, že pacient nezaplatí stanovenú sumu 6,50 eura, je vyšetrenie nedôkladné, asistentka riaditeľa popradskej nemocnice Dana Živčáková odpovedala, že "pokiaľ má pacient nárok na bezplatné zdravotné ošetrenie v zmysle zákonov, za vyšetrenie neplatí". Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta Eva Madajová hovorí, že "je potrebné, aby bolo konečne legislatívou presne stanovené, čo môžu nemocnice spoplatniť, a čo má byť hradené z verejného zdravotného poistenia".

Pravda, 27.4.2011
 
Slovenská lekárnická komora podala k návrhu zákona o liekoch 45 strán zásadných pripomienok

„K našim najväčším výhradám patrí napríklad obmedzenie kompetencií farmaceuta vo verejnej lekárni či znižovanie kritérií pre výkon činnosti zodpovedného farmaceuta. Návrh novely umožňuje aj nedodržiavať kategorizáciu liekov a reguláciu cien, takisto znevýhodňuje farmaceutov pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti a zvýhodňuje lekárne prevádzkované laikmi a obchodnými sieťami. Pozoruhodné je, že napriek odmietnutiu NR SR a aj prezidentom začiatkom roku 2011, novela opätovne posúva do legislatívneho procesu aj tzv. vernostné systémy,“ hovorí Tibor Czuľba, prezident Slovenskej lekárnickej komory a dodáva, že "ak by návrh prešiel v tejto podobe, hrozí ďalšia monopolizácia lekárenstva a takisto aj jeho možná kartelizácia, s priamymi dôsledkami v podobe zvyšovania rizika pre pacienta, znižovania vplyvu regulátora na cenotvorbu lieku či priamy negatívnym dopadom na štátny rozpočet".

slek.sk, 26.4.2011
 
Liberalizácia trhu s OTC liekmi

Marian Kapusta, bloger: Z ekonomického pohľadu sú lieky zaiste spotrebným statkom, tovarom. Ale podobne ako zbrane, cigarety, alkohol, potraviny či toluén, všetky sú nejakým spôsobom „regulované“. Regulované v tom zmysle, že sú špecifické pravidlá pre ich predaj: pri zbraniach je to podmienka zbrojného preukazu, limitácia na vek; podobne alkohol, cigarety - limitácia na vek; toluén ako chemická surovina sa nebude predávať spolu s potravinami; a potraviny majú zase spĺňať hygienické normy. Slovenská lekárnická komora vo svojom stanovisku proti liberalizácii trhu s OTC liekmi argumentuje okrem iného aj zvýšeným rizikom poškodenia zdravia pacientov v prípade predaja voľnopredajných liekov mimo lekární a zvýšením nákladov verejného zdravotného poistenia na následnú liečbu takýchto pacientov. „Napríklad vo Veľkej Británii, ktorá k takému kroku pristúpila, je zo všetkých zlyhaní pečene až 58,2% spôsobených paracetamolom, pričom na Slovensku sa takéto prípady nevyskytujú, resp. sú mimoriadne zriedkavé.“

blog.tyzden.sk, 24.4.2011
 
Poisťovňu treba rozdeliť

Health Policy Institute: Poisťovňa s kľúčovým postavením na trhu je pre politikov priveľkým pokušením. Lepšie je ich ho zbaviť. Z tohto dôvodu navrhujeme rozdelenie VšZP na tri až štyri časti a následnú privatizáciu týchto častí v medzinárodnom tendri. Slovensko by tak na svoj trh zdravotného poistenia získalo silných medzinárodných hráčov a VšZP by nebolo potrebné ustavične zachraňovať. Aby však konkurencia v zdravotnom poistení bola možná a príchod investorov reálny, je potrebné upraviť legislatívu do stavu „pred Ficom“, čiže odstrániť zákaz zisku, umožniť predaj poistných kmeňov či odstrániť povinnosť kontrahovať všetky zariadenia v tzv. minimálnej sieti. Zároveň bude potrebné vystužiť systém verejného zdravotného poistenia o súkromné zdroje – napríklad formou nominálneho poistného. Z dôvodu čo najlepšej štruktúry trhu je zároveň nevyhnutné reguláciou zabezpečiť, aby ani jeden subjekt na trhu nemal po privatizácií vyšší ako 30%-ný podiel na trhu.

.týždeň, 18.4.2011
 
Zdravie nie je zadarmo

Andrej Dorič, komentátor portálu Aktuality.sk: Nápad zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by chránila sociálne slabších a zaviedla by poriadok do pololegálnych platieb je dobrý. Len sa obávam, že žiadny politik nebude mať odvahu ľuďom, ktorí chcú byť klamaní o bezplatnom zdravotníctve povedať, že nie všetko v nemocnici či u lekára bude a môže byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Súčasný minister zdravotníctva nechce ísť cestou paušálnych platieb za niektoré zákroky či posteľ. Vybral si cestu zavedenia súkromného zdravotného pripoistenia. Je to tiež dobrá cesta, ale dlhšia. Musí určiť čo je štandard, ktorý štát bude preplácať z verejného poistenia a čo nadštandard, ktorý si budeme platiť zo súkromného pripoistenia. Problém je aj v tom, že ak zostanú platby do verejného zdravotného poistenia rovnaké, na súkromné si budeme musieť hlbšie siahnuť do vrecka.

aktuality.sk, 18.4.2011
 
P. Pažitný: Treba začať merať kvalitu zdravotníctva

Videorozhovor s Petrom Pažitným z Health Policy Institue o požiadavke zdravotníkov navýšiť zdroje do sektoru, o podmienení navýšenia zdrojov meraním kvality na všetkých úrovniach zdravotníctva, o poplatkoch, pripoistení a spoluúčasti pacientov ako možných zdrojov tohto navýšenia.

tyzden.sk, 15.4.2011
 
Most-Híd podporuje poplatky v zdravotníctve

Strana Most-Híd je presvedčená, že zavedenie priamych platieb v zdravotníctve je efektívnejším a hlavne cielenejším riešením súčasného stavu než zavedenie individuálneho zdravotného poistenia. Za hlavné pravidlo, ktoré treba pri vyberaní poplatkov od pacientov dodržiavať, považuje strana stanovenie maximálnej hranice poplatkov. Podľa nej sa tak zabráni negatívnemu dopadu na chronicky choré skupiny obyvateľstva.

sme.sk/SITA, 14.4.2011
 
MZ zverejnilo novelu nariadenia o minimálnej sieti

MZ SR navrhuje novelu nariadenia o verejnej minimálnej sieti. Rušiť sa má koncová sieť poskytovateľov a nanovo sa má definovať pevná sieť. Sieť nemocníc v pevnej sieti bude po novom musieť spĺňať pravidlo, že ak sa poistenec nachádza v ktoromkoľvek okrese SR, mal by byť najbližší poskytovateľ v pevnej sieti priamo v jeho okrese alebo v niektorom zo susedných okresov. Uvedené pravidlo podľa rezortu garantuje rovnomernosť rozloženia zdravotníckych zariadení v pevnej sieti, vyhýba sa centrálnemu určovaniu vybraných nemocníc a umožňuje zdravotným poisťovniam využívať nástroj selektívneho zazmluvňovania. MZ SR navrhuje tiež prepočítavanie kapacít minimálnej siete na podiel počtu poistencov príslušnej poisťovne na príslušnom území. Podľa ministerstva sa tak zohľadní rozdielny trhový podiel poisťovní ako aj regionálne rozdiely v podieloch.

Webnoviny.sk/SITA, 14.4.2011
 
Prečo liberalizovať predaj liekov, ktoré nie sú na predpis

Miroslav Beblavý, poslanec NR SR za SDKÚ-DS: Voľnopredajné lieky sa predávajú mimo lekární napríklad v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Kanade, Nemecku, Nórsku, Rakúsku, Švédsku, USA, Veľkej Británii, Taliansku, a u našich susedov v Českej republike a v Poľsku. Tak ako pri iných produktoch, vyššia úroveň konkurencie povedie k nižším cenám liekov. Lieky tiež budú dostupné na viac miestach a v pre používateľov komfortnejších časoch. Na základe skúseností z iných štátov je možné očakávať pokles cien voľnopredajných liekov do 10%. Existujú dva modely liberalizácie, britský a škandinávsky. V prvom je mimo lekární k dispozícii len obmedzený sortiment OTC liekov, ktoré sú pokladané za absolútne bezpečné (napríklad pri nich ani pri veľmi nerozumnom užívaní nehrozí zdravie a život ohrozujúce predávkovanie). V druhom je mimo lekární k dispozícii prakticky celé spektrum voľnopredajných liekov. Navrhujem postupovať obozretne, a podobne ako v Českej republike začať s podmnožinou veľmi bezpečných liekov.

beblavy.sk, 11.4.2011
 
Liekov pre ťažko chorých je menej

Pacienti chorí na rakovinu majú ťažší prístup k onkologickým liekom. Po októbrovej kategorizácii totiž nemocnice znížili odber týchto liečiv určených na cielenú biologickú liečbu o viac ako 30%. Zdravotné poisťovne im síce peniaze na tieto lieky dávajú, ale či ich zadlžené zdravotnícke zariadenia používajú práve na nákup onkologických liekov alebo splácanie svojich dlhov nikto nekontroluje. Nemocnice neplatia za tieto lieky načas ani dodávateľom. Na jeseň minulého roka MZ SR prekategorizovalo 19 onkologických liekov zo skupiny I do skupiny A, čím zmenilo spôsob ich financovania. Kým predtým si ich pacienti mohli vybrať v ktorejkoľvek lekárni na recept od lekára, dnes ich pre nich musia centrálne nakupovať nemocnice.

Pravda, 11.4.2011
 
Lekári: Niečo treba spoplatniť. Napríklad chrípku

Podľa Asociácie súkromných lekárov (ASL) i Slovenskej lekárskej komory (SLK) je načase premýšľať minimálne nad spoplatnením časti výkonov. Situácia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je už podľa nich finančne neúnosná. "Nie je možné, aby sa problémy slovenského zdravotníctva preniesli len na plecia poskytovateľov," uviedol Ladislav Pázstor, predseda ASL. "V katalógu výkonov stačí nariadením vlády povedať, ktorý výkon sa bude hradiť na 100%, ktorý na 50%, ktorý vôbec. Zvyšok si doplatí pacient," podotkol Pázstor. Podľa neho by sa mohla spoplatniť napríklad bežná chrípka. MZ SR podotýka, že spoplatnenie výkonov nie je systémovým riešením a presadzuje zavedenie individuálneho zdravotného poistenia.

aktuálne.sk, 6.4.2011
 
Lekári pre molekuly varujú pred radmi v lekárňach

"V lekárňach sa bude čakať, keďže lekárnik bude musieť pacientovi dávať otázky, na ktoré pacient bude len veľmi ťažko vedieť odpovedať. Predpokladám, že v lekárni budú ľudia tráviť viac času, čo so sebou prinesie aj viac nervozity," povedala Katarína Šimovičová, členka Prezídia Slovenskej lekárskej komory. Naopak, Ondrej Sukeľ, 1. viceprezident Slovenskej lekárnickej komory žiadne rady v lekárňach nepredpokladá. „Nemyslíme si, žeby sa výdaj liekov v lekárňach predlžoval. Koniec-koncov právo na podrobné informácie o liekoch majú pacienti aj teraz. Zo zákona bude povinnosť vydať pacientovi liek z najnižším doplatkom. Ak pacient užíva niektoré konkrétne lieky, ktoré vníma ako dobré z hľadiska terapie, tak si vypýta tie, hoci majú vyšší doplatok. Toto čas strávený v lekárni rozhodne nepredĺži," povedal Sukeľ.

aktuálne.sk, 5.4.2011
 
Ceny liekov klesajú, doplatky však idú hore

Ceny liekov na Slovensku klesajú, doplatky pre pacientov však idú naopak hore. Vyplýva to z údajov, ktoré poskytla Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Pri analýze dvoch ostatných kategorizácií zistila, že kým ceny liekov sa znížili o 2,2%, doplatky pacientov vzrástli o 11,2%. Úhrady zdravotných poisťovní pritom išli dole o 9 %. MZ SR uviedlo, že doplatok pacienta predstavuje legitímny nástroj na reguláciu neopodstatnenej spotreby liekov. "Súčasne predstavuje štandardný spôsob financovania zdravotnej starostlivosti v situáciách, keď verejné zdroje by na jej pokrytie mohli byť nedostačujúce,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Ministerstvo podľa nej pri rozhodovaní o výške úhrad a doplatkov okrem nevyhnutnosti zabezpečiť finančnú stabilitu systému vždy prihliada aj na zachovanie dostupnosti liekov pre pacientov.

Webnoviny.sk/SITA, 4.4.2011
 
Most-Híd nevidí priestor na zdravotné pripoistenie

"Momentálne z verejného zdravotného poistenia hradíme zdravotnú starostlivosť, všetky výkony, tak momentálne na trhu nemá opodstatnenie individuálne zdravotné poistenie alebo dobrovoľné zdravotné poistenie, ak hradíme všetko z verejných zdrojov," uviedla odborníčka na zdravotníctvo strany Most-Híd Irén Sárközy. V zdravotníctve sa podľa nej plytvá pri neúčinnej a nadbytočnej liečbe a zbytočných vyšetreniach. "Ak vydávame zdroje na takéto neúčinné a zbytočné vyšetrenia, tak pacienti, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, by mohli čerpať z týchto zdrojov," vysvetlila Sárközy. Ušetrené prostriedky by sa podľa nej mohli využiť na ošetrenie pacientov na čakacích listinách a na zvýšenie platov zdravotníkov. "Nemusíme si ďalšie zdroje pýtať od občana, nemusíme stále hovoriť o tom, či zaviesť pripoistenie, ako hovorí pán minister, ale tie zdroje, ktoré tu máme, tie treba využiť efektívnejšie," vyjadrila sa Sárközy.

Webnoviny.sk/SITA, 1.4.2011
 
Pacientov v Malackách čakajú poplatky u lekára

Nemocnica v Malackách od apríla spoplatní zákroky, ako je napríklad laparoskopická operácia žlčníka alebo kyretáž. Všeobecná zdravotná poisťovňa totiž radikálne škrtá. Ak pacient nie je v nemocnici dlhšie ako 96 hodín, zariadenie dostane podstatne menej peňazí ako doteraz. Je možné, že poplatky zavedú aj nemocnice v Komárne a vo Zvolene.

pluska.sk/TASR, STV, 30.3.2011
 
Nemocnice sa dostanú pod väčší tlak

V súčasnosti je Slovensko rozdelené na 37 okresov. V každom z nich musí zdravotná poisťovňa zazmluvniť aspoň jednu nemocnicu. Často je však v danom okrese len jedna nemocnica, a tá má peniaze od poisťovne isté. Ministerstvo to chce zmeniť. Navrhuje, aby bola zmluva povinná v danom okrese, alebo v okrese s ním susediacom. V dvoch okresoch by tak mohla poisťovňa zazmluvniť len jednu nemocnicu namiesto dvoch, ako je to dnes. MZ SR chce zrušiť aj koncovú sieť. Ide o zoznam štátnych nemocníc a Onkologického ústavu sv. Alžbety. S nimi poisťovne museli uzatvoriť zmluvy. Nemocnice by po novom mali o peniaze súťažiť.

SME, 24.3.2011
 
Tvorba zisku zdravotných poisťovní má mať dve podmienky

Zdravotné poisťovne by mohli od augusta opätovne tvoriť zisk. MZ SR túto možnosť navrhuje v novele zákona o zdravotných poisťovniach s dvoma podmienkami. "Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20% splateného základného imania. Druhou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch," píše sa v návrhu. Novela má tiež zaviesť možnosť odplatného prevodu poistného kmeňa. V prípade dobrovoľného prevodu budú môcť poistenci nesúhlasiť s prevodom vlastnej prihlášky do inej poisťovne. Znížiť sa tiež majú bariéry pre vstup nových subjektov na trh poskytovateľov zdravotného poistenia. Umožniť to má naviazanie limitu prevádzkových výdavkov zdravotnej poisťovne na počet poistencov. Podľa ministerstva sa tak odstráni diskriminácia menších poisťovní a uľahčí sa prípadný vstup nových poisťovní na trh.

pravda.sk/TASR, 23.3.2011
 
Nemocnice navrhnú, aby sa za stravu a lôžko platilo

Nemocnice navrhujú, aby pacienti za pobyt v nemocnici platili. Predstavujú si, že by za deň liečby mohli získať od jedného človeka 10 euro. Pacienti by podľa nemocníc mohli platiť napríklad za stravu, ale aj lôžko. Tým, že sa liečia v nemocnici, šetria ľudia napríklad na energiách u seba doma, vode či strave, argumentujú nemocnice. Podľa ministra zdravotníctva by bola lepšia cesta pripoistenie. „Poplatok za stravu by sme podporili, ak by bol dobrovoľný a mal by strop," povedal poslanec SaS Peter Kalist. Poplatky za lôžko však vylučuje. Proti poplatkom nie je ani predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný z SDKÚ. Mohlo by to byť podľa neho prechodné opatrenie, kým sa nezavedie pripoistenie. Šéf VšZP Marián Faktor označil poplatky ako legitímny nástroj na získanie zdrojov v zdravotníctve. Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru to hodnotí ako zúfalú snahu nemocníc o prežitie. Štát by podľa neho mal viac platiť za svojich poistencov. Inak na to doplatia pacienti.

SME, 18.3.2011
 
Ceny liekov sa znižujú, pacienti však platia viac

Ak v parlamente prejde návrh stanoviť cenu liečiv na druhú najnižšiu v EÚ, podľa prezidenta Asociácie dodávateľov liekov Igora Nováka to môže spôsobiť, že pulty slovenských lekární zostanú prázdne. "Čím sú lacnejšie lieky na Slovensku, tým sú atraktívnejšie pre tých, ktorí ich vyvážajú do zahraničia. Môže to teda ohroziť dostupnosť liekov," myslí si.
MZ SR to však odmieta a tvrdí, že nijaký hromadný vývoz liekov nehrozí. "Farmaceutické spoločnosti predávajú na Slovensko len taký počet liekov, ktorý sa tu spotrebuje. Tým regulujú trh so svojimi produktmi vo svete a bránia tak tomu, aby sa do krajiny dostávali lieky kúpené v inej krajine lacnejšie od distribučnej spoločnosti, nie od výrobcu," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Pravda, 18.3.2011
 
Slávnostné podpísanie Memoranda o spolupráci pri zabezpečení a zavedení klasifikačného systému (DRG) na Slovensku

„DRG systém ako spôsob úhrady poskytovanej zdravotnej starostlivosti dnes využívajú všetky krajiny EÚ, takisto ho využívajú aj USA a Austrália. Je to momentálne najobjektívnejšia a najkomplexnejšia platobná metóda pre lôžkovú zdravotnú starostlivosť,“ uviedol minister zdravotníctva I.Uhliarik. Úloha implementovať tento systém na Slovensku bola zverená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad má vybudovať Centrum pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín, ktoré bude základňou pre zavedenie DRG systému. Cieľom je implementovať zahraničný klasifikačný štandard a začať DRG systém na Slovensku v 1. štvrťroku 2013. „Treba povedať, že tento horizont je, vzhľadom na zložitosť systému DRG, viac ako ambiciózny. V iných krajinách bolo zavádzanie klasifikačného systému záležitosťou 4 a viac rokov, preto je z časového hľadiska pre Slovensko najlepším riešením celý systém kúpiť a implementovať ho ako hotový produkt. Vytvoriť vlastný DRG systém by nám trvalo roky,“ vysvetlil minister. Úrad v súčasnosti komunikuje so zahraničnými inštitúciami o technických a organizačných podmienkach jednotlivých DRG systémov a súčasne pracuje na kritériách pre výber systému pre Slovensko.

mzsr.sk, 17.3.2011
 
Slovenské nemocnice možno prídu o 10 až 15% lôžok

Podľa plánov MZ SR sa majú rušiť neefektívne oddelenia. Nemocnice tak môžu prísť o 10 až 15% lôžok. Podporená má byť ambulantná a jednodňová starostlivosť. Rezort pritom pri zmenách vychádza z toho, že na Slovensku je vysoká kapacita lôžkového fondu, ako aj veľa neefektívnych a zbytočných hospitalizácií. Mzdové náklady a náklady na budovy tvoria viac ako 70% nákladov nemocníc. Základným princípom zmien je podľa ministerstva podpora efektívnejšej a často pre pacienta vhodnejšej ambulantnej a jednodňovej formy a centralizácia špecializovanej a finančne náročnej zdravotnej starostlivosti do nemocníc a ústavov v centrách Slovenska. Rezort ďalej počíta s presunom chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc, ako aj s redukciou duplicitných pracovísk.

Webnoviny.sk/SITA, 16.3.2011
 
Uhliarik môže na vakcíne znova ušetriť milióny eur

Farmaceutická firma GlaxoSmithKline (GSK) požiadala Ministerstvo zdravotníctva SR, aby znížilo úhradu poisťovní na ich vakcínu. Povinné očkovanie detí proti pneumokokom by tak mohlo byť po pár mesiacoch znova lacnejšie. Ak by ministerstvo súhlasilo, ušetriť by sa mohlo vyše 2 mil. EUR, tvrdí GSK. V podobnej situácii sa minister zdravotníctva už ocitol. Na jeseň tak urýchlil konanie lieku Prevenar od firmy Pfizer, čím porušil interné pravidlá. Európska komisia koncom januára firme GSK povolila, aby sa jej vakcínou mohli deti očkovať v troch dávkach. Dovtedy sa museli až štyrikrát. To zvyšovalo aj cenu očkovania.

SME, 15.3.2011
 
Požiadavky lekárov nie sú jednotné

Asociácia súkromných lekárov na čele s Ladislavom Pásztorom pohrozila, že ak sa do mája v rezorte nič nezmení, pacienti budú na vyšetrenia čakať oveľa dlhšie ako doteraz. Od ministra zdravotníctva žiadajú buď viac peňazí do systému, alebo zavedenie pripoistenia či doplatkov pacienta za ošetrenie. Práve požiadavku, aby sa na financovaní zdravotníctva podieľali aj pacienti, kritizujú ich kolegovia zo Slovenskej lekárskej únie špecialistov. "Túto situáciu nevyrieši pripoistenie, na ktoré úplne jasne prihráva Pásztor ministerstvu zdravotníctva. O pripoistení budeme hovoriť, keď sa do zdravotníctva vrátia peniaze, ktoré z neho zmizli! A už vôbec nikdy nebudeme hovoriť o tom, či a koľko by si mal platiť pacient za vyšetrenie, ako to navrhuje doktor Pásztor," píše sa v stanovisku únie špecialistov.

Pravda, 14.3.2011
 
Stanovisko MZ SR k petícii Slovenskej lekárskej komory proti predpisovaniu účinnej látky

MZ SR: Generická preskripcia prinesie nižšie doplatky pre pacientov (cca o 30 %, čo je asi 46 mil. eur ročne). Lekárnik bude mať povinnosť ponúknuť pacientom najlacnejší dostupný liek s predpísanou účinnou látkou a oznámi pacientovi výšku doplatku aj iných. Lekári dnes predpisujú lieky bez ohľadu na výšku doplatku pre pacienta, hoci existujú lacnejšie alternatívy. Vzhľadom na to, že lekárnik bude povinný ponúknuť pacientom najlacnejší dostupný liek, nastane silné konkurenčné prostredie medzi výrobcami liekov, čo bude znamenať znižovanie cien liekov. Pacientom nebude hroziť žiadne riziko, práve naopak, bude to pre nich bezpečnejšie. Lekár bude mať možnosť napísať na recept, že zakazuje výdaj konkrétneho lieky a medicínsky odôvodní prečo.

partner.sk/MZ SR, SLK, 14.3.2011
 
Lekárom sa nepáči predpisovanie účinnej látky, začínajú petíciu

Lekári sú proti generickej preskripcii dlhodobo. Podľa nich takýto spôsob predpisovania minimalizuje možnosť lekára ovplyvniť a pacientovi predpísať správnu kombináciu liekov s prihliadnutím na možné nežiaduce účinky liekov a doplatky pacienta. Zároveň upozorňujú, že pri novom spôsobe preskripcie nie je definovaný podiel zodpovednosti lekára a lekárnika a že nedostatočná informovanosť lekárnika o celkovom zdravotnom stave predstavuje riziko ohrozenia zdravotného stavu pacientov. Slovenská lekárska komora si zároveň myslí, že zavedenie nových pravidiel pri predpisovaní nie je predpokladom finančného benefitu pre pacientov ani pre zdravotné poisťovne, práve naopak, podľa nej predstavuje reálne riziko, že stúpnu doplatky za lieky pre pacienta. Podľa lekárov sa ním taktiež posilní nežiaduca monopolizácia v oblasti farmakoterapie zo strany majiteľov lekární a majiteľov siete lekární. V neposlednom rade považujú za problém aj to, že schválením generickej preskripcie farmaceutické firmy obmedzia alebo ukončia svoju participáciu na kontinuálnom vzdelávaní lekárov.
Naopak lekárnici nemajú k predpisovaniu účinnej látky vážne výhrady. "Slovenská lekárnická komora nemá problém s implementáciou generickej preskripcie, lekárnik je odborník zdatný sa podmienkam generickej preskripcie prispôsobiť. Možné ohrozenie zdravia pacientov je len šírením odborne nepodloženej poplašnej správy," vyhlásil 1. viceprezident komory Ondrej Sukeľ.

sme.sk/SITA, 11.3.2011
 
Zdravotníctvo - čierna diera?

Videodiskusia lekárky a vysokoškolskej pedagogičky Iriny Šebovej, Petra Pažitného z Health Policy Institue a Martina Filka - poradcu premiérky pre zdravotníctvo - o stave v slovenskom zdravotníctve.

tyzden.sk, 11.3.2011
 
Poisťovňa chce upratať nemocnice

Ak sa má celý systém zdravotnej starostlivosti nastaviť efektívnejšie, ministerstvo musí zasiahnuť do vládnej vyhlášky o minimálnej sieti poskytovateľov. Dokument určuje, koľko lôžok musí byť v jednotlivých krajoch k dispozícii pre jednotlivé špecializácie. Keďže samotné čísla negarantovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti, vo vyhláške sa určilo 40 nemocníc, s ktorými poisťovne musia uzatvoriť zmluvy a nemajú na výber. Z nich je 36 štátnych. Aby sa mohlo efektívne hospodáriť s obmedzenými zdrojmi, tento zakonzervovaný systém treba zmeniť. Existuje model, podľa ktorého by obyvatelia každého okresu mali mať zabezpečenú nepretržitú urgentnú starostlivosť najďalej v susednom okrese. Takýto systém by vytvoril priestor na hľadanie efektívnych a kvalitných poskytovateľov. Možno však očakávať, že lobisti a politici bez ohľadu na stranícku príslušnosť budú bojovať za udržanie súčasného stavu

TREND, 10.3.2011
 
Neodolateľný biznis s liekmi

Ak sa zavedie predpisovanie generickou preskripciou (teda predpisovanie účinnej látky, a nie konkrétneho názvu lieku), vystačí si lekáreň aj s jedným alebo dvoma liekmi s rovnakou účinnou látkou, zatiaľ čo doteraz mala na sklade aj 20 prípravkov s rovnakou účinnou látkou. Farmaceutické firmy budú najmä veľkými sieťami a nákupnými alianciami tlačené na prudké znižovanie cien, aby sa na pulty lekární vôbec dostali. Kto bude mať väčšiu sieť, získa lepšiu východiskovú pozíciu na rokovania o cenách. „Je zvláštne, že takáto konkrétna vec sa dostala do programového vyhlásenia vlády. My sme to určite nechceli. Uniká nám zmysel, prečo to robiť,“ hovorí predseda Asociácie generických výrobcov Karol Poloni o generickej preskripcii. Podľa neho bude predpisovanie na účinnú látku v prospech veľkých a silných lekárenských reťazcov, ktoré si dokážu vyrokovať nižšie ceny ako malé nezávislé lekárne.

eTrend.sk, 9.3.2011
 
Lekári - špecialisti vyhlásili na dnes protest

Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andreja Janca "nie je čas tváriť sa, že podstatné je schvaľovanie ziskov pre súkromné zdravotné poisťovne, pretváranie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, realizácia navrhnutých, absolútne asociálnych predstáv o pripoistení, vnucovanie protiústavne koncipovaného eHealthu, alebo odovzdávanie super ziskového úrazového pripoistenia súkromným zdravotným poisťovniam. Podstatné je udržať odbornú pracovnú silu na Slovensku, v nemocniciach, v súkromných ambulanciách a všade tam, kde ju potrebuje občan, skôr, ako sa zdevastuje úplne." ... Janco ďalej upozorňuje, že "predpisovanie účinnej látky a ponechanie výberu lieku na lekárnika ohrozí životy mnohých pacientov".

sme.sk/TASR, 9.3.2011
 
Zo zdravotných poisťovní bola vlani v zisku iba Dôvera

Zdravotné poisťovne na Slovensku spolu za minulý rok vykázali predbežne záporný výsledok hospodárenia na úrovni 62,8 mil. eur. Na strate sa najväčšou mierou podieľala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá rok 2010 ukončila so stratou takmer 70 mil. eur. Dôvera hospodárila so ziskom 9,2 mil. eur a Union so stratou 2,3 mil. eur.

Webnoviny.sk/SITA, 3.3.2011
 
Všeobecná zdravotná nepredĺži zmluvy 200 lekárom

To, s kým štátna VšZP neuzavrie nové zmluvy, posudzuje podľa toho, aké sú ich náklady na liečenie pacientov v porovnaní s inými lekármi, čo o lekároch zistili kontroly a koľko sťažností pacientov na nich prišlo. Podobné pravidlá ako VšZP má aj najväčšia súkromná poisťovňa Dôvera. Tá zrušila zmluvy so 170 odbornými lekármi.

SME, 3.3.2011
 
VšZP neuzavrie zmluvy s 200 špecialistami

Všeobecná zdravotná poisťovňa zistila, že počet lekárskych miest rástol neustále od roku 2003 a v niektorých odbornostiach prekročil minimálnu sieť až o 185%, najmä v bratislavskom, košickom a prešovskom kraji. V rámci revíznej činnosti odhalila poisťovňa viacero pochybení lekárov. Tie sa týkali nadmernej preskripcie, zbytočných laboratórnych vyšetrení, nepotrebných návštev, ale aj fiktívneho vykazovania výkonov. Aj pri nemocniciach poisťovňa zaznamenala viaceré prípady neefektivity. V košickom kraji je o 200% viac psychiatrických lôžok, ako stanovuje verejná minimálna sieť. V zdravotníckych zariadeniach dominovali v rámci pochybení zbytočné hospitalizácie alebo preklady medzi oddeleniami. VšZP plánuje sieť zmluvných poskytovateľov prehodnocovať v pravidelných intervaloch.

Webnoviny.sk/SITA, 3.3.2011
 
Do 15 tisíc ročně to nejsou úplatky, myslí si každý sedmý český lékař

Podle šéfa Státního ústavu pro kontrolu léčiv Martina Beneše stanovují pravidla úřadu, že je přijatelné vzít si dárky či spíše propagační předměty do výše 1500 korun ročně. "A to už jsme stanovili tuto hranici pro dárky o 500 korun vyšší, než jaký je průměr v zemích EU," řekl. Z průzkumu, kterého se zúčastnilo 1000 lékařů a 1004 lékárníků, také vyplynulo, že lékaři ze státních zařízení by tolerovali hodnotnější dary častěji než lékaři z ostatních zdravotnických zařízení.

lidovky.cz/ČTK, 28.2.2011
 
Zaujatosť budú hlásiť Uhliarikovi

Niektorí koaliční poslanci namietajú, že by nahlasovanie možného konfliktu záujmov členov kategorizačnej komisie nemalo byť dobrovoľné. „Mali by sa povinne zverejňovať zmluvy, práce a štúdie pre farmaceutické firmy," vraví člen zdravotníckeho výboru parlamentu Peter Kalist z SaS.

SME, 28.2.2011
 
Mikloš nedá viac peňazí zdravotníctvu

Zvýšenie platu zdravotníkov, ako dôsledok protestnej akcie lekárov v Česku a májového otvorenia pracovného trhu v Rakúsku a Nemecku navrhol minister Uhliarik v materiáli, ktorý predložil na rokovanie vlády. „Nie, nevidím priestor na zvyšovanie peňazí do zdravotníctva,“ reagoval minister financií Mikloš. Hlavným problémom podľa neho nie sú peniaze, ale zle fungujúci systém. Pripomenul, že za minulej vlády sa množstvo peňazí v zdravotníctve zvýšilo o 43% a situácia sa ešte zhoršila.

sme.sk, 28.2.2011
 
M. Lévyová: Zdravotné sestry zvažujú českú cestu

Videorozhovor s prezidentkou komory sestier a pôrodných asistentiek Máriou Lévyovou o petícii zdravotných sestier za vyššie platy, skorší odchod do dôchodku a lepšie pracovné podmienky.

tyzden.sk, 25.2.2011
 
Plytvanie v zdravotníctve pohltí 10 až 20% zdrojov

Menej liekov, výkonov či liečby neznamená automaticky horšiu starostlivosť, z pohľadu pacienta totiž nie je rozhodujúca cena a množstvo, ale účinnosť a kvalita. Príliš veľa vyšetrení a medikamentov môže dokonca pacienta ohroziť. Analýza Dôvery odhalila, že vlani boli 224 tis. pacientom predpísané v jednom mesiaci lieky s tou istou účinnou látkou, 170 tis. pacientom bol predpísaný dokonca ten istý liek viacerými lekármi. Čím viac liekov pritom pacient užíva, tým má väčší predpoklad, že sa u neho prejavia negatívne interakcie, resp. predávkovanie. Duplicitné alebo kontraindikované lieky často predpisovali tí istí lekári.

tyzden.sk/SITA, 24.2.2011
 
Peniaze za lieky nevrátia všetkým

Reálne vracanie peňazí za nadmerné doplatky za lieky nevidí ani viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Do limitu sa totiž zahŕňajú iba lieky, pri ktorých poisťovňa hradí viac ako 75% z ceny. „U mnohých je ten problém, že lieky, za ktoré najviac doplácajú, sú z tej kategórie, kde poisťovne hradia menej ako 75%. Takže, aj keď sa viacerí dôchodcovia tešia, že im budú vracať peniaze, v konečnom dôsledku to dopadne tak, že mnohým poisťovňa nevráti nič."

Pravda, 23.2.2011
 
T. Szalay: V Česku nikto nie je víťazom

Videorozhovor s Tomášom Szalayom z Health Policy Institute o protestnej akcii "Děkujeme, odcházíme" a o situácii v českom zdravotníctve.

tyzden.sk, 21.2.2011
 
Uhliarik: Nemocnice môžu vyzerať inak

Ivan Uhliarik, minister zdravotníctva: Nechcem, aby sa priplácalo za nadštandard. Lebo nie vždy človek vie odhadnúť, čo je pre neho najlepšie. Chcel by som, aby sme šli cestou nominálneho poistenia a pripoistenia a pacienti si sami určia poistný produkt, ktorý bude poisťovňa ponúkať. Chceme, aby sa čakacích lehôt zhostila poisťovňa. Poisťovňa by nemala byť len chvíľkovým správcom financií, ale mala by sa aktívne začať zaoberať poistencom.

SME, 17.2.2011
 
Zdravotné sestry varujú, že odídu

"Vzhľadom na vysokú psychickú aj fyzickú záťaž pri výkone povolania a náročnosť práce žiadame pre sestry a pôrodné asistentky odchod do dôchodku po dovŕšení 58 roku," píše sa v petícii Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Situáciu podľa jej šéfky komplikuje aj nedostatok sestier. Do dôchodku ich každoročne odíde 1200, ale zo škôl vyjde len 500 nových absolventov. "Z toho minimálne 200 sestier odchádza do zahraničia," dodáva. Vek zdravotných sestier sa preto zvyšuje. Podľa údajov komory je dnes viac ako 5000 zdravotných sestier vo veku 55-60 rokov.

Pravda, 17.2.2011
 
Štátna Všeobecná má stratu skoro 70 miliónov eur

Marián Faktor, gen. riaditeľ VšZP: Jedno z úsporných opatrení je redukovať náklady v oblasti nákupu starostlivosti. A to najmä revíznou činnosťou, centrálnym nákupom, optimalizáciou siete, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, lôžok aj platieb. Čiastočne sa opatrenia dotknú aj nemocníc. Na riešenie 70 miliónovej straty je viacero možností. Napríklad umorenie dlhu znížením základného imania či predajom prebytočného majetku.

SME, 16.2.2011
 
Na generikách ministerstvo neušetrí, tvrdia lekári

Zamýšľané šetrenie ministerstva zdravotníctva v rámci generickej preskripcie neprinesie do systému žiadne peniaze navyše. Tvrdí to Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL). Podľa spoločnosti aj dnes existuje možnosť poskytnúť pacientovi v lekárni variant s nižším doplatkom, no zatiaľ sa k tomu lekárnici neodhodlávajú. "Asi preto, lebo marža lekárne sa počíta z celkovej ceny lieku a nie iba z ceny, ktorú uhrádza poisťovňa. Lekárnik je finančne motivovaný dávať pacientovi liek s čo najvyšším doplatkom," píše spoločnosť praktického lekárstva vo svojom stanovisku. Podľa lekárov sa navyše oslabí postavenie lekára. Rezort zdravotníctva priznáva, že okamžité zníženie nákladov na lieky, a teda šetrenie od zavedenia generickej preskripcie čakať nemožno. "Z dlhodobého hľadiska možno predpokladať vyostrenie cenovej súťaže medzi dodávateľmi liekov motivované snahou o určenie čo najnižšej miery spoluúčasti poistenca, a teda postupné znižovanie cien liekov," uviedla hovorkyňa MZ SR Katarína Zollerová.

aktuálne.sk, 15.2.2011
 
Ročné zúčtovanie majú robiť zdravotné poisťovne

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že zdravotné poisťovne majú na prípravu ročného zúčtovania zdravotných odvodov všetky potrebné údaje o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Daňový úrad by im mal poskytnúť informácie, ktoré sú v daňových priznaniach. Podnikatelia si tento návrh pochvaľujú. „Ročné zúčtovanie je jedna z najväčších byrokratických záťaží pre podnikateľov, ak nie najväčšia," povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Zmena zákona by podľa neho pozitívne ovplyvnila podnikateľské prostredie.

SME, 15.2.2011
 
Prekáža nám, že sa tu bráni konkurencii

Pavel Vajskebr, generálny riaditeľ nadnárodnej siete lekární Dr. Max: Na Slovensku chýba významná vôľa liberalizovať lekárenský trh. Liberalizácia je však efektívny nástroj, ktorý prináša benefit pacientom a udržuje dlhodobú stabilitu trhu. A na Slovensku sa podľa mňa nemyslí na klientov lekární, ale skôr na prevádzkovateľov, ktorí si chcú zabezpečiť výhody pre seba v podobe obmedzovania konkurencie. Skúsenosti z krajín V4 dokazujú, že štáty, ktoré obmedzujú konkurenciu a súťaž, majú väčšiu spotrebu liekov než tie, ktoré presadzujú liberálnejšie prostredie.

Hospodárske noviny, 14.2.2011
 
Pripoistenie vyšší štandard nezaručí

"Nominálne poistenie by sme brali všetkými desiatimi," povedal poslanec NR SR za SaS Peter Kalist. Povinné nominálne poistenie, naopak, odmieta Most-Híd. Podľa Tibora Bastrnáka je nelogické, aby si okrem platenia zdravotných odvodov ľudia priplácali ešte aj za niečo, čo by mali mať zo zákona garantované už teraz. Most-Híd by preto podľa neho podporil skôr dobrovoľné pripoistenie. "Tak by tí, ktorí chcú služby navyše, by ich dostali, ale zároveň by bolo viac peňazí v systéme, a tým pádom by to bolo aj solidárne," myslí si Bastrnák. Dobrovoľné pripoistenie sa viac páči aj poslancovi za SDKÚ-DS Viliamovi Novotnému. "Dáva určitú voľnosť. Umožní zdravotným poisťovniam súťažiť svojimi produktmi a ľuďom zase vybrať si, čo nominálne poistenie neumožní," dodal.

Pravda, 10.2.2011
 
Údaje o očkovaní môžu stáť 10-tisíc eur

Dušan Zachar, analytik INEKO: Pri každom liečive, ktoré je platené z verejných prostriedkov, by mal štát vypracovať a zverejniť farmakoekonomickú analýzu. V nej by mala byť odpoveď na otázku, do akej sumy je uhrádzanie daného liečiva pre spoločnosť efektívne. Je nezodpovedné voči platcom daní a odvodov, ak sa ich peniaze míňajú bez toho, aby bola zdokumentovaná a zverejnená účelnosť ich použitia. Ak nie je analýza, mala by sa zrušiť povinnosť očkovania proti pneumokokom. Rodičia by sa mali sami rozhodnúť, či dieťa zaočkujú, aj keď za to budú musieť zaplatiť doplatok.

SME, 10.2.2011
 
Za lepšie služby si pacienti priplatia

Prednostné vyšetrenie či lepšie zdravotnícke pomôcky by mali ľudia dostať iba v prípade, že budú na tento nadštandard pripoistení. Zmeny, ktoré MZ SR pripravuje v systéme zdravotného poistenia, by sa mali do praxe zaviesť najneskôr do začiatku budúceho roka. Zatiaľ sa spomína povinné nominálne poistenie alebo individuálne dobrovoľné pripoistenie. V prípade nominálneho by si poistenec musel priplácať nad rámec zdravotných odvodov. To by mu malo podľa ministra Uhliarika garantovať určitý nadštandard zdravotníckych služieb, ktorého rozsah by závisel od výšky plateného poistného. Aká by bola základná suma, nie je rozhodnuté, rezort však uvažuje nad piatimi eurami.

Pravda, 9.2.2011
 
Na zdravie. Pacientom

Martin Šimun, gen. riaditeľ Dôvery: Úvahy o neziskovom modeli pre verejné zdravotné poistenie sú nebezpečné pre sektor aj pre pacientov. Takéto prostredie nepriláka súkromných investorov, ktorí by mali zvýšiť konkurenciu a na rozdiel od štátu na to majú potrebné know-how, financie aj odolnosť voči politickým tlakom. Takéto prostredie akurát povedie k horšej kvalite a ešte väčšej neefektivite, než je tá, ktorú nám už v súčasnosti dosť jasne vyčíta napríklad OECD. Ak fanúšikovia neziskového modelu napriek tomu trvajú na svojom, mali by byť dôslední a zakázať zisky aj súkromným lekárom, laboratóriám, lekárňam, distribútorom, výrobcom prístrojov, liekov a pomôcok, keďže títo všetci sú platení a žijú z povinných odvodov.

Hospodárske noviny, 9.2.2011
 
Janko, konaj

Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva: Pôsobenie predchádzajúcej vlády priviedlo štátnu VšZP na pokraj insolvencie. Na to však zákon pamätá. Úrad pre dohľad mal už dávno konať, pretože má kontrolovať, ako poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť a ako ju zabezpečujú. Dávanie oddychového času Všeobecnej zákon nepozná. Pozná len ozdravný plán, a ak ten nepomôže, tak aj prevod časti alebo celého kmeňa poistencov. Je zlé, ak staronový predseda Úradu pre dohľad (pozn. Ján Gajdoš) ponecháva VšZP len tak.

.týždeň č.6, 7.2.2011
 
Sociálna poisťovňa dala exekúciu na nemocnicu

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka si od exekúcií sľubuje zlepšenie platobnej disciplíny. Dnes je totiž priemerná dĺžka splatnosti 550 dní. V nedostatku peňazí nevidí dôvod dlhov. Tvrdí, že zdrojov v zdravotníctve je dosť, ale využívajú sa neefektívne. Najväčší problém však Lopatka vidí v tom, že nemocnice nemajú riešenia. „Ťažko sa chápe, že v nemocniciach nie je predstava a vízia, ako splácať dlhy,“ hovorí.

sme.sk, 4.2.2011
 
Vláda vráti zisk, má však podmienky

Podľa zistení Hospodárskych novín by malo byť akcionárom súkromných zdravotných poisťovní umožnené ponechať si celý svoj zisk. Poisťovne však budú musieť vytvoriť technickú rezervu pre pacientov, ktorí sa dostanú na čakaciu listinu. V praxi to bude znamenať, že ak sa napríklad pacient, ktorý potrebuje operáciu, ocitne na čakacom zozname, poisťovňa bude povinná vytvoriť technickú rezervu na úhradu jeho starostlivosti. O túto rezervu si poisťovňa bude musieť znížiť svoj zisk, keďže sa daná rezerva bude rátať už medzi jej reálne náklady. Nebude sa teda môcť stať, aby si poisťovňa zvyšovala svoj zisk tak, že vedome nebude hradiť zdravotnú starostlivosť, ale bude pacientov dávať na "čakačky".

Hospodárske noviny, 4.2.2011
 
Reforma liekovej politiky: Ušetria sa desiatky miliónov eur

MZ SR chce výdavky na lieky (vo výške 183 mil. EUR) okresať napríklad za pomoci referencovania cien liekov na úrovni druhej najnižšej ceny v EÚ, farmakoekonomického hodnotenia liekov, urýchlenia vstupu generík na trh, ako aj generickej preskripcie či cez účinnejšiu revíznu činnosť zdravotných poisťovní. Zadefinovať by sa tiež mala skupina liekov (napr. antibiotiká), ktorým bude vypočítaný fixný doplatok pacienta bez ohľadu na konečnú cenu lieku.

aktuality.sk/TASR, 2.2.2011
 
Štátne nemocnice sa do konca roka zmenia na akciovky

Poslanci NR SR prelomili prezidentovo veto a schválili rozsiahlu novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Od apríla sa tak zavedie limit doplatkov na lieky pre dôchodcov (45 € štvrťročne) a ťažko chorých (30 €/Q), zruší sa povinnosť výmenných lístkov, obnoví sa transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, prísnejšie sa bude posudzovať platobná schopnosť poisťovní, budú sa zverejňovať zmluvy medzi poskytovateľmi a poisťovňami, zvýši sa nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zmenou spôsobu odvolania jeho predsedu, zruší sa plošné testovanie populácie na helicobacter pylori. Schválená novela prichádza aj so zmenami potrebnými na zavedenie platieb za diagnózu (DRG). Poslanci sa po druhýkrát už nepostavili za poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý by legislatívne opätovne umožnil poskytovať zľavy a vernostné programy na lieky na recept.

sme.sk/SITA, 2.2.2011
 
Ficov nezmysel nás vyjde draho

Peter Pažitný, riaditeľ HPI: Treba zmeniť prerozdeľovací mechanizmus. K súčasným prediktorom, ako sú vek, pohlavie a ekonomická aktivita, je potrebné pridať parameter, ktorý sleduje spotrebu liekov, tzv. PCG. Postupom času je tiež potrebné doplniť parameter, ktorý sleduje diagnózy, tzv. DCG. Z hľadiska prerozdelenia by mali poisťovne na nákladnejších poistencov viac peňazí. Teda prerozdelenie peňazí medzi poisťovňami by bolo spravodlivejšie, navyše by sa zmenšoval priestor na dosahovanie zisku cez selekciu rizika. Ďalej je nutné privatizovať a rozdeliť VšZP tak, aby na poistnom trhu bolo viac subjektov ako dnes. Treba tiež začať s meraním a zverejňovaním výsledkov zdravotnej starostlivosti a definovaním zákonného nároku poistenca. Dôležité je posilnenie súkromných zdrojov v zdravotnom poistení zavedením tzv. nominálneho poistného. Ide o koncept, ktorý funguje napr. v Holandsku. Hovorí o tom, že k tomu, čo si platím ako zdravotné poistenie, sa dopláca ešte nominálne poistenie. Ide o platbu typu 5 eur mesačne, ktorá sa vzťahuje na každého poistenca a v ktorej si poisťovne môžu konkurovať.

.týždeň č.5, 31.1.2011
 
Lekárnici: Zľavy zvýšia spotrebu

Ak by sa povolil v lekárňach systém zliav a vernostných programov, prišlo by podľa Slovenskej lekárnickej komory k zvýšeniu spotreby liekov, ku kartelizácii a monopolizácii siete lekární a k zániku malých lekární na periférii, a tým i k obmedzeniu dostupnosti liekov. Predkladateľ návrhu, poslanec NR SR Viliam Novotný pritom tvrdí, že ním chcel zaviesť pravidlá pre bonusy, ktoré sa dnes beztak praktizujú, a znížiť ceny liekov pre pacientov. Zaniknúť podľa neho môžu len niektoré lekárne, ktoré sú blízko seba, lebo sa medzi nimi vytvorí konkurencia.

SME, 29.1.2011
 
Operácie na čakačke chcú urýchliť

Návrh MZ SR: Ak by mal pacient čakať na operáciu viac ako 3 mesiace, muselo by mu zdravotnícke zariadenie navrhnúť, že ho zaradí do zoznamu čakateľov na zákrok. Keby sa na operáciu nedostal do pol roka, poisťovňa by mu musela ponúknuť možnosť podrobiť sa zákroku v inej nemocnici. Nezáležalo by na tom, či má s nemocnicou zmluvu, alebo či ide o zariadenie v inom štáte EÚ. Nemocnice by museli vždy do 30. septembra informovať poisťovne o operačných kapacitách na nasledujúci rok.

SME, 29.1.2011
 
Vláda nevie, prečo je očkovanie povinné

„Dodnes neexistuje žiadna analýza, ktorá by hovorila o tom, aký vážny je výskyt pneumokokových ochorení," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová. Bez nej je podľa Zollerovej objektívna diskusia o potrebe očkovania prakticky nemožná.

SME, 27.1.2011
 
Zdravotné poisťovne si môžu svoj zisk nechať

Denník SME: Zákazu zisku sa týkajú aj arbitráže, ktoré prebiehajú. Nemali by sme sa s poisťovňami vyrovnať, keď už súd priznal, že sme konali protiústavne?
Ivan Štefanec, poslanec NR SR: „Presne tak, mali by sa minimalizovať náklady pre štát a občanov Slovenska. Treba hľadať priestor na mimosúdne vyrovnanie. Keď sa ukáže, že to bude lacnejšie, tak sa treba o to pokúsiť."
...
Námietky k zákonu, ktorý zakazoval zdravotným poisťovniam zisk, mala aj Európska komisia. Brusel nás pre zákon začal aj prešetrovať. Tento zákon je v rozpore so zmluvou o Európskych spoločenstvách, povedal nedávno eurokomisár pre vnútorný trh a služby Charlie McCreevy. Podľa Komisie sme predpisy porušili aj tým, že sme poisťovniam obmedzili ročné výdavky na prevádzku len na 3,5% z vybraného poistného. Bruselu sa nepáčilo ani to, že zdravotná poisťovňa musí bezodplatne previesť na inú zdravotnú poisťovňu poistencov a ich príspevky v prípade, že skončí v likvidácii.

sme.sk, 26.1.2011
 
Uhliarik podporuje voľnejšie pravidlá pre vernostné systémy lekární

Minister zdravotníctva súhlasí so zmiernením obmedzení pri používaní vernostných systémov v lekárňach, t.j. je za znovuzavedenie možnosti poskytovania zliav pacientom aj na lieky na recept. Proti tejto úprave vystúpila Slovenská lekárnická komora. Člen jej prezídia Peter Stanko, hovorí, že ďalšie znižovanie doplatkov na lieky pravdepodobne povedie k ďalšiemu nárastu výdavkov za lieky v SR.

sme.sk/SITA, 26.1.2011
 
Stránkovanie:
 
 
 
Copyright © 2017 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS