Téma: Jedna vs. viac poisťovní

Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne.
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje, aby maximalizoval svoj úžitok. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

Je to ďalší zbytočný účet za nepremyslenú a škodlivú zdravotnú politiku tejto vlády. Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Je možné, že projekt „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.

Rizikom pre verejnosť bolo, že polovicu druhej najväčšej zdravotnej poisťovne doteraz vlastnil akcionár, pri ktorom nepoznáme reálnu vlastnícku štruktúru a kto je konečným beneficientom. Pozitívom tejto transakcie je teda to, že bude jasné, kto je vlastníkom Dôvery, s jasnou zodpovednosťou a kompetenciami. Je navyše mediálne známe, že akcionári Dôvery sa pri názore na projekt jednej zdravotnej poisťovne nezhodovali. Kým Prefto nebojovalo proti odpredaju súkromných poisťovní štátu, Penta ako druhý akcionár bola za ponechanie systému s viacerými poisťovňami, ktorý považujeme aj my za vhodnejší systém organizácie zdravotného poistenia na Slovensku. Aj v tejto súvislosti je preto pozitívne, že v Dôvere ostal akcionár, ktorý preferuje a verme, že bude aj bojovať za tento systém.

Ak sa do prepoisťovacej kampane nezamieša nekalým spôsobom štátna moc, tak ako tomu bolo napríklad minulý rok, predpokladám, že v duchu predošlých období zmení poisťovňu približne 2-3 percentá poistencov. Je dobré, že existuje takáto možnosť a sloboda voľby. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely.

Určite je najlepším riešením pre Slovensko použiť privatizačné výnosy na zníženie verejného dlhu, ktorý prelomil už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Použiť ich na vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia by bolo obrovskou nezodpovednosťou politikov s následnými veľkými finančnými škodami.

Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Dnešný stav zdravotníctva je najmä odzrkadlením (ne)činnosti štátu, ktorý má v súčasnosti najzásadnejší vplyv v tomto sektore, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu. Z historickej skúsenosti vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Zavedením systému s jedinou poisťovňou by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú.
Zavedenie unitárneho systému by si navyše vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to práve v čase poľavenia vlády v konsolidačnom úsilí, pri nadmernom deficite a atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy, čo by bolo takisto veľmi nezodpovedné a tiež ťažko presaditeľné.

"Vzhľadom na finančnú stránku projektu zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, MZ SR pred tým, ako bude zo strany MF SR verifikovaná pripravenosť Slovenskej republiky na jeho dostatočné finančné krytie, neuskutočňuje ďalšie kroky, ktoré by v súčasnosti mohli znamenať predčasné a teda neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi."

To, že momentálne nie je zavedenie unitárneho systému prioritou, môže byť z viacerých dôvodov, ktoré sa aj navzájom dopĺňajú:
- zlý stav vo verejných financiách (procedúra nadmerného deficitu zo strany EK, žiadosť SR o investičnú výnimku) a nemožnosť výraznejšie zvýšiť zadlženie krajiny (dlhová brzda),
- problematické riešenie z hľadiska ústavnosti a práva - nejasný verejný záujem pri prípadnom vyvlastňovaní akcionárov súkromných zdravotných poisťovní; riziko arbitráží a vysokých nákladov v budúcnosti pre Slovensko,
- nejasná účelnosť projektu - nie je dokázané, že by systém s jednou poisťovňou zlepšil slovenské zdravotníctvo,
- nie je jasné, či by tento projekt priniesol vládnej strane nárast popularity,
- pravdepodobne nie všetci členovia vlády a strany SMER-SD sú presvedčení o zmysluplnosti takéhoto projektu.

Myslíme si, že v tomto a minulom roku zasiahlo politikum v najväčšej miere do prepoisťovacej kampane, čo je negatívne, lebo sa na trhu s verejným zdravotným poistením vytvárajú nerovné podmienky pre poisťovne súťažiace o poistencov. Prepoisťovacia kampaň v tomto roku bola ovplyvňovaná okrem témy unitarizácie a vládneho brojenia proti súkromným zdravotným poisťovniam aj postupom štátnych nemocníc voči poisťovni Union, s ktorou otáľali podpísať zmluvy práve vo vrcholiacom období kampane, a ktorú nakoniec aj preto donútili pristúpiť na ich zmluvné podmienky.

Prebieha konkurenčný boj o poistencov na základe princípov neporušujúcich súťaž medzi zdravotnými poisťovňami? Myslíme si, že nie úplne. A na vine je štát s jeho konfliktami záujmov, zneužitím dominantného postavenia a nevyargumentovanou, ideologickou predstavou o slovenskom zdravotníctve. Premiér neustále brojí proti súkromným poisťovniam, proti zisku, VšZP spolu so štátnymi nemocnicami už niekoľko týždňov nechávajú v pomstychtivom šachu Union ZP, ktorej odvážny akcionár si dovolil pustiť sa so štátom, a zatiaľ úspešne, do bojov v medzinárodných arbitrážach.

Postup štátnych nemocníc voči súkromnej zdravotnej poisťovni Union možno vnímať ako určitú koordinovanú pomstu štátu voči súkromnému subjektu, ktorý vedie proti SR už druhú arbitráž, pričom jednu už vyhral. Nedá sa tiež vylúčiť zámer predpokladajúci, že dopady "vytrestania" Unionu môžu byť najväčšie práve v prepoisťovacom období, kedy sú poistenci vnímavejší.