M.Harakaľová, slovenská genetička v Holandsku: Často stačí len telefonická konzultácia

Denník N: Miroslav Tedla, slovenský lekár v Anglicku, spomínal, že tam všeobecní lekári s pacientmi bežne hovoria len cez telefón a liečbu odporučia, prípadne recept vypíšu aj bez toho, aby ich videli. Nie je tam priveľké riziko, že situáciu podcenia?

Magdaléna Harakaľová, slovenská vedkyňa - genetička a vysokoškolská pedagogička, University Medical Center Utrecht, Holandsko:
V Holandsku je to podobné. Povedzme, že je sobota večer a ja mám vysokú horúčku. Najskôr vytočím číslo zverejnené na internete a zdvihne mi asistentka na nočnej službe v nemocnici. Opíšem jej problém a je na nej, aby posúdila, či je môj stav urgentný a musím ísť k lekárovi, alebo stačí konzultácia cez telefón. Je na to kvalitne školená.

Každý všeobecný lekár má telefónnu linku, kde vás automat vyzve, že ak je to urgentné, stlačte jednotku, a prepojí vás priamo na lekára. Ak to nie je urgentné, ale máte zdravotný problém, máte stlačiť dvojku, ak potrebujete iba recept, tak trojku, a ak sa len potrebujete niečo spýtať a počká to, kým bude mať asistentka čas po vybavení tých predchádzajúcich, tak štvorku.

Náš syn raz v noci odrazu začal plakať. Báli sme sa, že sa mu niečo môže stať, a tak sme rýchlo volali na pohotovosť. Cez telefón sme dostali odporúčania, ktoré zabrali, a nakoniec sme sa tam zbytočne neprehnali. Mali sme prísť, len ak by nefungovali. Nakoniec spal celú noc, zrejme to bola len nočná mora.

Čo ak by šlo o niečo vážnejšie s podobnými prejavmi?

Áno, Slováci majú tendenciu premýšľať tak, že čo ak by sa niečo naozaj stalo? Lenže systém je nastavený tak, že služba na telefóne po detailnej konzultácii s pacientom či jeho rodinou naozaj dokáže relevantne posúdiť, čo je nebezpečné. Určite by neriskovala.

Výsledkom je šetrenie množstva peňazí v systéme, ktoré potom môžu ísť na skutočne vážne prípady v ohrození života. Môže sa to niekomu nepáčiť, môže to označovať za hazard, ale tak to tu funguje a ľudia sú spokojní. Holandský lekár naozaj necíti potrebu hnať do čakárne a ordinácie pacientov s bežnou chrípkou.

Chrípka u väčšiny ľudí rizikom nie je, ale ako môže niekto cez telefón posúdiť trebárs opuch členka a rozhodnúť, že lekár to nemusí vidieť?

V takých prípadoch je bežné, že do ambulancie e-mailom pošlete fotky členka a lekár vám dá vedieť, ako si pomôcť, alebo odkáže, že treba prísť. Čo je zlé na tom, že v telefóne opíšete príznaky, lekár vám poradí konkrétnu masť a povie, že ak opuch do istého času neprejde, máte prísť osobne?

Keď trebárs niekto v Holandsku kašle, ani mu nenapadne utekať k lekárovi skôr ako po týždni. Ľahne si a za pár dní sa v pohode vylieči. Naozaj som nikdy nepočula o tom, že by sa niekomu stala tragédia v dôsledku toho, že všeobecný lekár nesprávne vyhodnotil situáciu. Žiadne hazardovanie so zdravím sa tu nedeje.

Tento systém by si však veľa priaznivcov na Slovensku zrejme nenašiel.

Tiež si myslím, že ľudia by ho už neprijali, lebo sú zvyknutí, že k lekárovi môžu ísť okamžite so všetkým vrátane drobností, ktoré by mohli vyriešiť sami alebo cez telefón. Problém je, že to potom stojí veľké peniaze, ktoré chýbajú na potrebné veci.

Povedzme, že máte ekzém a potrebujete krém s kortikoidmi, ktorý dlhodobo užívate a práve ste ho minuli. V Holandsku iba zavoláte asistentke, prípadne správu nahráte na odkazovač, a lekár už automaticky pošle informáciu do vašej lekárne, aby vám ho vydali, prípadne využijete bezplatnú službu na doručenie krému domov. Máte pre takú drobnosť stráviť pol dňa v čakárni a obmedzovať lekára, ktorý sa venuje vážnejším stavom?

Je módou predpisovať tam antibiotiká?

Naopak, lekár sa vám doslova ospravedlňuje, ak ich musí predpísať. Antibiotiká sa tu dávajú, len ak už naozaj nie je iná možnosť, lebo sa vie, že vážne narúšajú rovnováhu v organizme. Na Slovensku sa však bežne dávajú aj deťom, neraz v situáciách, keď je to zbytočné.

V Holandsku mám okolo seba aj 40-ročných kolegov, ktorí v živote žiadne antibiotiká nebrali. Keď som to zistila, bola som v šoku. Ako strašne sa teda musí na Slovensku plytvať liekmi, len preto, lebo pacient bez nich má pocit, že ho riadne neliečia?


Zdroj: Lekárka v Holandsku: Odišla som, aby ma slovenský systém nenakazil; dennikn.sk, 9.8.2015


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS