Sedem krokov pre zdravotníctvo

Čo vláda nerobí a mala by

(článok bol 16.12.2008 zverejnený na serveri eTrend)

1. Spresniť definíciu, na čo majú pacienti nárok z verejného poistenia
Podľa platných zákonov majú dnes pacienti nárok takmer na všetko. Potrebná solidarita sa tak často mení na falošnú, keď peniaze, ktoré míňame aj na ľahké ochorenia alebo menej užitočné lieky, chýbajú na skutočne vážne choroby a život zachraňujúce lieky. Tlak neobmedzenej spotreby na obmedzené zdroje tiež spôsobuje nárast dlhu. Ďalším problémom je, že bez jasnej definície, na čo sa majú použiť verejné zdroje, sa rovnováha medzi zdrojmi a potrebami ľudí nastavuje spontánne, často s pomocou korupcie a známostí.

2. Podporovať nepovinné poistenie a zavedenie sporivých účtov
Spresnenie definície solidarity si zrejme vyžiada zvýšenie oficiálnej spoluúčasti pacienta pri financovaní liečby. Vláda preto musí vytvoriť nástroje, ako eliminovať možné negatívne dôsledky. Jedným z nich je podpora nepovinného poistenia, ktorú si dokonca zapísala do programového vyhlásenia:
Vláda považuje podporu nepovinného zdravotného poistenia za rozhodujúcu pri umožnení prístupu k zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zdravotného poistenia a k zníženiu bezprostredného finančného dopadu spoluúčasti. Vláda zváži možnosť daňového zvýhodnenia platby na nepovinné zdravotné poistenie.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

Dobrým krokom by bolo aj zavedenie sporivých účtov, kde by si ľudia povinne odkladali časť svojho platu, aby neskôr mali z čoho platiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. Zavádzanie spoluúčasti by v oboch navrhnutých riešeniach mali sprevádzať dostatočne dlhé prechodné obdobia na ochranu najmä starších ľudí, ktorí sa už nedokážu výhodne pripoistiť, resp. si nestihnú nasporiť potrebnú sumu. To si vyžiada prechodné náklady, na ktoré by vláda mala nájsť priestor vo verejných financiách.

3. Obnoviť jednorazové poplatky
Poplatky za návštevu lekára, pobyt v nemocnici, alebo výdaj lieku sú vo vyspelých štátoch bežné. Odstraňujú totiž ilúziu bezplatnosti, ktorej dôsledkom je vyššia spotreba bez tlaku na zvýšenie kvality a efektívnosti. Bežné je tiež, že od platenia poplatkov sú oslobodené sociálne slabé skupiny. Napríklad v Írsku poplatky neplatia deti, ženy na materskej, ľudia odkázaní na sociálne dávky, ľudia s nízkym príjmom, ľudia nad 70 rokov, ako aj ľudia s dlhodobými a ťažkými chorobami. Aj my môžeme mať výnimky. Paušálne zrušenie poplatkov je však neefektívne.

4. Zmeniť zdravotné odvody na zdravotnú daň, výber dane previesť na daňové úrady
Realitou sú dnes vysoké úniky pri platení zdravotných odvodov. Napríklad v roku 2007 bolo na Slovensku 5-násobne menej SZČO ako zamestnancov a zaplatili 7-násobne menej na dani z príjmov. Avšak na zdravotných odvodoch zaplatili až 13-násobne menej. Výber zdravotných odvodov treba zlepšiť, a to aj zjednocovaním vymeriavacích základov pre platenie daní a zdravotných odvodov, ktoré majú tiež charakter dane. Prevod správy výberu na daňové úrady by nás tiež zbavil povinnosti ročného zúčtovania odvodov a zamestnávatelia by namiesto piatich zdravotných poisťovní komunikovali len s jedným úradom.

5. Podporovať súťaž medzi poisťovňami a nemocnicami, využívať motivačný vplyv zisku a súkromného vlastníctva
Áno, zavádzanie súťaže v zdravotníctve je komplikovanejšie ako pri výrobe hot-dogov, a to kvôli vyššej informačnej nerovnosti. Negatívne dôsledky súťaže sa však dajú zmierňovať reguláciou a zlepšovaním informovanosti. Napríklad riziko výberu bohatých a zdravých poistencov sa dá riešiť vhodným prerozdeľovaním poistného medzi poisťovňami. A riziko vyplývajúce z neznalosti nákladov na strane nemocníc sa dá zmierniť zavádzaním diagnostických a liečebných štandardov.

6. Zvyšovať transparentnosť a zlepšovať informovanosť pacientov
Toto je jeden zo zásadných spôsobov ako bojovať s neefektívnosťou a ako odstraňovať informačnú nerovnosť. Pole pôsobnosti je široké. Predovšetkým treba podporovať pravidelné zostavovanie a zverejňovanie rebríčkov kvality nemocníc a lekárov, pacientom treba sprístupniť zrozumiteľnú databázu liekov, treba zavádzať už spomínané diagnostické a liečebné štandardy, ako aj transparentné pravidlá pre vytváranie čakacích radov v nemocniciach. Do tohto bodu možno zaradiť aj zmenu verejnoprávnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré majú v porovnaní s verejnoprávnymi inštitúciami transparentnejšie riadenie aj účtovníctvo.

7. Vypracovať stratégiu zabezpečujúcu dlhodobú udržateľnosť financovania
Starnutie obyvateľstva si vyžiada dlhodobé zvyšovanie výdavkov na zdravotníctvo. Ako chceme tento problém riešiť?

Zapísal: Peter Goliaš, 16.12.2008

 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS