Záchranky by si mali vyberať priamo poisťovne

(článok bol 9.9.2009 zverejnený aj v denníku SME)

Prečo si záchranky vyberá ministerstvo zdravotníctva a nie priamo poisťovne, ktoré za ich služby platia? Prečo nenecháme poisťovne, aby vypísali tender a vybrali čo najlepšie ponuky? Predstavte si, že by ministerstvo vyberalo, v ktorom obchode si kúpite auto, alebo s ktorou cestovnou kanceláriou pôjdete na dovolenku. A ešte by vám aj nadiktovalo cenu, za ktorú to kúpite. Presne to sa deje so záchrankami.

Vysvetlením by mohlo byť, že poisťovne by nevybrali záchranky, ktoré sú najvýhodnejšie pre ich klientov, teda poistencov. Napríklad preto, že by sa snažili na záchrankách šetriť aj na úkor kvality ich služieb. Tento problém by čiastočne mohla riešiť súťaž medzi poisťovňami. Ak by pacienti neboli spokojní s kvalitou záchraniek vo svojej poisťovni, prešli by k poisťovni s vyšším štandardom.

Súťaž by ale nemusela priniesť pre všetkých ľudí takú kvalitu záchranných služieb, ktorú spoločnosť vníma ako žiaducu. To je bežné takmer na každom trhu. Do súťaže preto zasahuje štát definovaním základných štandardov, ktoré produkty musia spĺňať. Napríklad štandardov na bezpečnosť potravín, leteckej prepravy alebo transparentnosť firiem, ktorých akcie sa obchodujú na burzách.

Rovnaký recept platí aj pre záchranky. Riziko podradnej kvality možno obmedziť tak, že by štát definoval minimálne štandardy. Napríklad aké musia mať záchranky materiálne aj personálne vybavenie a za aký čas sa musia dostať k pacientovi. Záchranky by tieto štandardy nemohli podliezť, inak by im alebo aj priamo poisťovniam hrozili pokuty, prípadne aj odňatie licencie.

Problém by teda bol vyriešený, keby... Keby na Slovensku nemala silne dominantné postavenie Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tá má už dnes zhruba 60% trhu a zrejme už od budúceho roka bude mať viac než 70%. Keďže ide o štátnu poisťovňu, štát by prostredníctvom nej mohol naďalej diktovať ceny a problémom by zostal aj konflikt záujmov, keď štát rozhoduje o licenciách pre štátne firmy, prípadne pre firmy spriaznené so zástupcami štátu.

V porovnaní so súčasnosťou by teda nešlo o prevratnú zmenu. Verejnosť by si však aspoň mohla porovnať rozhodnutia štátnej a súkromných poisťovní.

Zásadnú zmenu by prinieslo až zrušenie monopolu najväčšej poisťovne. A tiež jej privatizácia tak, aby sme eliminovali konflikt záujmov štátu. Realita je však dnes presne opačná. Zlučovaním štátnych poisťovní monopol ešte posilňujeme. Ak bude tento trend pokračovať, môžeme podobné problémy ako so záchrankami očakávať aj pri výbere lekárov, nemocníc alebo iných poskytovateľov. Čiastočne sa to ukázalo už vlani, keď si Všeobecná zdravotná poisťovňa bez transparentného vyhodnotenia kritérií začala vyberať lôžkové zariadenia, ktorým pridala peniaze a ktoré naopak prestala financovať.

Závery sú nasledovné: Ak bude fungovať súťaž na poistnom trhu, štát už nebude musieť rozhodovať o výbere poskytovateľa ani o cene poskytnutej služby. Tieto rozhodnutia vyplynú zo vzájomných dohôd medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Funkcie štátu sa zúžia na definovanie a vymáhanie štandardov kvality. Ak však súťaž medzi poisťovňami nebude, musíme sa na štát spoliehať aj pri regulácii cien a výbere poskytovateľa. Dokáže štát vykonávať tieto funkcie kvalitne a efektívne? Aktuálny spôsob výberu záchraniek nám, bohužiaľ, veľké nádeje nedáva.

Zapísal: Peter Goliaš, 9.9.2009

 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS