Treba krížové vlastníctvo v slovenskom zdravotníctve zakázať?

Otázka TASR:
Vnímate možnosť krížového vlastníctva ako problém? Je podľa Vás zákaz krížového vlastníctva v sektore potrebný?

Odpoveď Dušana Zachara, analytika INEKO:
Vo vyspelom svete existujú rovnako zdravotné systémy, kde je krížové vlastníctvo povolené, ako aj systémy, kde je zakázané. Pre oba modely existujú relevantné argumenty za aj proti.
Ako problém vnímam, ak sa krížové vlastníctvo, resp. dominantné postavenie zneužíva. Na to treba dávať najviac pozor. Zároveň však treba takýto jav, ak skutočne nastáva, preukázať na relevantných dátach a argumentoch bez ideologického nánosu a predpojatosti. A uplatňovať by sa to malo tak na súkromné subjekty, ako aj na štát, ktorý má v súčasnosti v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv a dominanciu, ktorú neraz zneužíva.
Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia a kontrola, vrátane tej protimonopolnej, a transparentné prostredie, ktoré znižuje asymetriu informácií - či už napríklad zverejňovaním zmlúv a meraním kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia, resp. vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc či polikliník jedným súkromným subjektom predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže jednoduchšie prinášať na trh integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nové investície, zefektívňovanie procesov, rôzne úspory, inovácie a lepšie služby pre pacientov.
Zatiaľ som nevidel dostatok kvalitných argumentov a dát, ktoré by presvedčivo ukazovali, že zákaz krížového vlastníctva v slovenskom zdravotníctve je dnes pre spoločnosť výhodnejší než ponechanie možnosti jeho existencie.

 
Čo by tento zákaz v praxi znamenal - pre štát, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pacientov, príp. pre samotnú Pentu?

Ak by sa zákaz uplatňoval aj na samotný štát, čo sa však momentálne na 100 % neudeje, tak by to znamenalo zásadnú zmenu na trhu. VšZP by sa musela rozdeliť a privatizovať, alebo by k zmene zriaďovateľa muselo prísť pri všetkých štátnych nemocniciach a iných štátnych zdravotníckych zariadeniach. Takisto by sa to zásadne dotklo aj Penty, ktorá by sa musela rozhodnúť, čo si v zdravotníctve ponechá, a čo predá iným záujemcom. Pre pacientov by to mohlo z krátkodobého pohľadu priniesť viaceré obmedzenia vyplývajúce z nevyhnutnej fázy tranzície a prispôsobenia sa na nové podmienky. Ako by sa to pre pacienta prejavilo v dlhodobejšom horizonte, by do značnej miery záviselo od toho, či by sa na trhu zvýšila konkurencia a súťaživosť, či by naň prišli noví súkromní investori s rešpektovaným zdravotníckym know-how, alebo by to prinieslo nezáujem súkromného kapitálu a posilnila by sa štátna centralizácia a štátny vplyv v zdravotníctve. V druhom prípade by to bolo podľa môjho názoru pre pacientov veľmi zlou správou.

Je v súčasnosti reálne možné takýto krok vôbec urobiť?

Musela by sa zmeniť legislatíva a zároveň by sa museli brať do úvahy aj legitímne nároky súkromných subjektov vyplývajúce z medzinárodnej ochrany ich investícií. Vôbec by to nebola jednoduchá operácia, ktorá by sa dala rýchlo uskutočniť.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporuje aj Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Nemá vplyv na obsah výstupov INEKO.


Zverejnené 16.5.2022 v správe tlačovej agentúry TASR.

 
 

 
Copyright © 2022 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS